Časovanie slova ctiť

Slovo ctiť je sloveso, má nedokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa ctiť

	časovanie - jednotné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	ja	ty	on, ona, ono
Minulý čas	ctil, ctila, ctilo	ctil, ctila, ctilo	ctil, ctila, ctilo
Prítomný čas	ctím	ctíš	ctí
Budúci čas	budem ctiť	budeš ctiť	bude ctiť
Rozkazovací tvar	-	cti	-

	časovanie - množné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	my	vy	oni, ony
Minulý čas	ctili	ctili	ctili
Prítomný čas	ctíme	ctíte	ctia
Budúci čas	budeme ctiť	budete ctiť	budú ctiť
Rozkazovací tvar	ctime	ctite	-

Nahlásiť chybu

Zvyšné tvary slovesa ctiť: ctiť (neurčitok) a ctiac (prechodník).

Tvary slova ctiť

Správne tvary slova ctiť: ctime, ctila, ctilo, cti, ctíme, ctiť, ctil, ctiac, ctí, ctia, ctíš, ctite, ctili, ctíte, ctím

Odvodené tvary slova (nectiť): nectíš, nectili, nectím, nectíte, nectil, nectíme, nectiť, nectilo, nectite, necti, nectí, nectiac, nectila, nectia, nectime

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo ctiť: ctyť

---

Vety so slovesom ctiť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som ctil. Ja som ctila. Ja som ctilo. Ty si ctil. Ty si ctila. Ty si ctilo. On ctil. Ona ctila. Ono ctilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja ctím. Ty ctíš. On ctí. Ona ctí. Ono ctí.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja budem ctiť. Ty budeš ctiť. On bude ctiť. Ona bude ctiť. Ono bude ctiť.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme ctili. Vy ste ctili. Oni ctili. Ony ctili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My ctíme. Vy ctíte. Oni ctia. Ony ctia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My budeme ctiť. Vy budete ctiť. Oni budú ctiť. Ony budú ctiť.

Slovo ctiť vo vetách

Statočná práca v každom povolaní, nech je hocijaká a nech vyžaduje fyzickú či duševnú silu, vždy len ctí a vzbudzuje rešpekt každého.

V manželstve ani láska vždy nestačí, ale úcta, tá teda určite nie. Ženy sa vlastne hnevajú, keď si musia niekoho ctiť. Najprv sa zlostia, potom sa nudia, nakoniec sa už smejú.

Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.

Starobu treba ctiť, mladosť brániť.

Cnosť je plod osobného snaženia, teda nie je to vlastnosť, ktorá sa dedí. Človek má byť poctivý, žiť v súlade s okolím, má dôverovať ľuďom, má sa naučiť ovládať svoje city, konanie a pohyby. Má si ctiť svojich predkov, podriaďovať sa ustanoveniam.

Povedzte mu, aby si ctil sny svojej mladosti, až dozrie v muža.

Chráňte svoju slobodu, ale ctíte si cudziu.

Je právne ctiť si dav, ale vážiť si ho je nemravné.

Starobu si treba ctiť, i keby sa mala mlátiť palicou.

Tvorivý človek si ctí minulosť tým, že jej dáva pokoj a nežije z nej.

---

Slovenská slovná zásoba Aktivity » Gestá

Rýmy na slovo ctiť