Časovanie slova ctiť

Slovo ctiť je sloveso, má nedokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa ctiť

Hodnotenie slova: 5 (14)
časovanie - jednotné číslo
1. osoba 2. osoba 3. osoba
ja ty on, ona, ono
Minulý čas ctil, ctila, ctilo ctil, ctila, ctilo ctil, ctila, ctilo
Prítomný čas ctím ctíš ctí
Budúci čas budem ctiť budeš ctiť bude ctiť
Rozkazovací tvar - cti -
časovanie - množné číslo
1. osoba 2. osoba 3. osoba
my vy oni, ony
Minulý čas ctili ctili ctili
Prítomný čas ctíme ctíte ctia
Budúci čas budeme ctiť budete ctiť budú ctiť
Rozkazovací tvar ctime ctite -

Zvyšné tvary slovesa ctiť: ctiť (neurčitok) a ctiac (prechodník).


Tvary slova ctiť

Správne tvary slova ctiť: ctila, ctíš, ctili, ctil, ctiac, ctíme, ctí, ctilo, ctíte, ctia, ctiť, cti, ctite, ctím, ctime

Odvodené tvary slova (nectiť): nectila, nectil, nectili, nectilo, nectím, necti, nectime, nectíte, nectiac, nectite, nectí, nectiť, nectíme, nectíš, nectia

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo ctiť: ctyť


Vety so slovesom ctiť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som ctil. Ja som ctila. Ja som ctilo. Ty si ctil. Ty si ctila. Ty si ctilo. On ctil. Ona ctila. Ono ctilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja ctím. Ty ctíš. On ctí. Ona ctí. Ono ctí.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja budem ctiť. Ty budeš ctiť. On bude ctiť. Ona bude ctiť. Ono bude ctiť.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme ctili. Vy ste ctili. Oni ctili. Ony ctili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My ctíme. Vy ctíte. Oni ctia. Ony ctia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My budeme ctiť. Vy budete ctiť. Oni budú ctiť. Ony budú ctiť.

Slovo ctiť vo vetách

V manželstve ani láska vždy nestačí, ale úcta, tá teda určite nie. Ženy sa vlastne hnevajú, keď si musia niekoho ctiť. Najprv sa zlostia, potom sa nudia, nakoniec sa už smejú.

Svojich priateľov delíme na tých, ktorých obdivujem, na tých, ktorých si ctím a na tých, s ktorými mám súcit.

Starobu si treba ctiť, mladosť brániť.

Starobu treba ctiť, mladosť brániť.

Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.

Ctia ho ako psa v kostole.

Cnosť je plod osobného snaženia, teda nie je to vlastnosť, ktorá sa dedí. Človek má byť poctivý, žiť v súlade s okolím, má dôverovať ľuďom, má sa naučiť ovládať svoje city, konanie a pohyby. Má si ctiť svojich predkov, podriaďovať sa ustanoveniam.

Tvorivý človek si ctí minulosť tým, že jej dáva pokoj a nežije z nej.

Povedzte mu, aby si ctil sny svojej mladosti, až dozrie v muža.

Je právne ctiť si dav, ale vážiť si ho je nemravné.


Slovenská slovná zásoba Aktivity » Gestá

Rýmy na slovo ctiť