Časovanie slova ctiť

Slovo ctiť je sloveso, má nedokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa ctiť

Hodnotenie slova: 5 (14)
časovanie - jednotné číslo
1. osoba 2. osoba 3. osoba
ja ty on, ona, ono
Minulý čas ctil, ctila, ctilo ctil, ctila, ctilo ctil, ctila, ctilo
Prítomný čas ctím ctíš ctí
Budúci čas budem ctiť budeš ctiť bude ctiť
Rozkazovací tvar - cti -
časovanie - množné číslo
1. osoba 2. osoba 3. osoba
my vy oni, ony
Minulý čas ctili ctili ctili
Prítomný čas ctíme ctíte ctia
Budúci čas budeme ctiť budete ctiť budú ctiť
Rozkazovací tvar ctime ctite -

Zvyšné tvary slovesa ctiť: ctiť (neurčitok) a ctiac (prechodník).


Tvary slova ctiť

Správne tvary slova ctiť: ctí, ctíš, ctil, ctila, ctím, ctiť, ctíte, ctia, ctime, ctili, ctilo, ctite, ctíme, cti, ctiac

Odvodené tvary slova (nectiť): nectíš, nectila, nectia, necti, nectil, nectím, nectilo, nectite, nectíme, nectí, nectiac, nectiť, nectime, nectili, nectíte

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo ctiť: ctyť

Vety so slovesom ctiť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som ctil. Ja som ctila. Ja som ctilo. Ty si ctil. Ty si ctila. Ty si ctilo. On ctil. Ona ctila. Ono ctilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja ctím. Ty ctíš. On ctí. Ona ctí. Ono ctí.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja budem ctiť. Ty budeš ctiť. On bude ctiť. Ona bude ctiť. Ono bude ctiť.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme ctili. Vy ste ctili. Oni ctili. Ony ctili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My ctíme. Vy ctíte. Oni ctia. Ony ctia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My budeme ctiť. Vy budete ctiť. Oni budú ctiť. Ony budú ctiť.

Slovo ctiť vo vetách

Svojich priateľov delíme na tých, ktorých obdivujem, na tých, ktorých si ctím a na tých, s ktorými mám súcit.

Starobu treba ctiť, mladosť brániť.

Cnosť je plod osobného snaženia, teda nie je to vlastnosť, ktorá sa dedí. Človek má byť poctivý, žiť v súlade s okolím, má dôverovať ľuďom, má sa naučiť ovládať svoje city, konanie a pohyby. Má si ctiť svojich predkov, podriaďovať sa ustanoveniam.

Starobu si treba ctiť, i keby sa mala mlátiť palicou.

Je právne ctiť si dav, ale vážiť si ho je nemravné.

Ctia ho ako psa v kostole.

Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.

Tvorivý človek si ctí minulosť tým, že jej dáva pokoj a nežije z nej.

Každý, kto má dobré srdce v tele, ctí si svoju ženu a nežne ju chráni.

Povedzte mu, aby si ctil sny svojej mladosti, až dozrie v muža.


Rýmy na slovo ctiť