Časovanie slova zvoniť

Slovo zvoniť je sloveso, má nedokonavý vid. Slovesá sa v slovenskom jazyku časujú (menia tvar podľa času).
V tabuľke nižšie sa nachádzajú všetky tvary slovesa zvoniť

Hodnotenie slova: 4.5 (15)

	časovanie - jednotné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	ja	ty	on, ona, ono
Minulý čas	zvonil, zvonila, zvonilo	zvonil, zvonila, zvonilo	zvonil, zvonila, zvonilo
Prítomný čas	zvoním	zvoníš	zvoní
Budúci čas	budem zvoniť	budeš zvoniť	bude zvoniť
Rozkazovací tvar	-	zvoň	-

	časovanie - množné číslo
	1. osoba	2. osoba	3. osoba
	my	vy	oni, ony
Minulý čas	zvonili	zvonili	zvonili
Prítomný čas	zvoníme	zvoníte	zvonia
Budúci čas	budeme zvoniť	budete zvoniť	budú zvoniť
Rozkazovací tvar	zvoňme	zvoňte	-

Zvyšné tvary slovesa zvoniť: zvoniť (neurčitok) a zvoniac (prechodník).

Tvary slova zvoniť

Správne tvary slova zvoniť: zvoň, zvoním, zvoníš, zvoniť, zvonila, zvonil, zvoniac, zvonili, zvoňme, zvoníte, zvoní, zvonilo, zvoňte, zvonia, zvoníme

Odvodené tvary slova (nezvoniť): nezvoní, nezvoňme, nezvoňte, nezvonila, nezvonili, nezvoním, nezvoníte, nezvoniť, nezvoň, nezvonilo, nezvoníme, nezvoniac, nezvonia, nezvoníš, nezvonil

Gramaticky nesprávne tvary pre slovo zvoniť: zvoňiť, zvonyť

Vety so slovesom zvoniť

Časovanie v jednotnom čísle - minulý čas: Ja som zvonil. Ja som zvonila. Ja som zvonilo. Ty si zvonil. Ty si zvonila. Ty si zvonilo. On zvonil. Ona zvonila. Ono zvonilo.
Časovanie v jednotnom čísle - prítomný čas: Ja zvoním. Ty zvoníš. On zvoní. Ona zvoní. Ono zvoní.
Časovanie v jednotnom čísle - budúci čas: Ja budem zvoniť. Ty budeš zvoniť. On bude zvoniť. Ona bude zvoniť. Ono bude zvoniť.
Časovanie v množnom čísle - minulý čas: My sme zvonili. Vy ste zvonili. Oni zvonili. Ony zvonili.
Časovanie v množnom čísle - prítomný čas: My zvoníme. Vy zvoníte. Oni zvonia. Ony zvonia.
Časovanie v množnom čísle - budúci čas: My budeme zvoniť. Vy budete zvoniť. Oni budú zvoniť. Ony budú zvoniť.