Kategórie: učenie a vzdelávanie
Požiadavky na vedomosti a schopnosti ľudí sa v priebehu vývoja ľudstva menia. Vždy to tak bolo a asi to tak bude aj naďalej. Rýchlosť zmien je však momentálne najväčšia v našej histórii. So stúpajúcimi nárokmi na naše životy neustále stúpajú aj nároky a očakávania na vzdelanie. Skúsme sa na chvíľu zamyslieť, čo by sa mal človek vlastne učiť, aby bol vzdelaný podľa požiadaviek dnešnej doby.
Na úvod série: V prvom článku zameranom na tému „aké vedomosti dnes potrebujeme“ opíšeme udalosti, ktoré sa udiali vo svete za posledné obdobie a ako vplývajú na náš pracovný život či dokonca našu existenciu. Ide o pohľad na to, ako pristupovať k vzdelávaniu v dnešnej dobe. S tým, ako sa menia nároky na vedomosti, súvisia samozrejme aj naše nároky na vzdelávanie a vzdelávanie našich detí, keďže sú to práve vedomosti, ktoré nám pomáhajú žiť a prežiť. Pod slovom vedomosti v rámci tohto článku nemyslíme len teoretické informácie, ale tiež znalosti a schopnosti – teda akýsi balík prvej pomoci na prežitie v dnešnej dobe.
Pravdou je, že vedomosti ktoré si musíme v súčasnosti osvojiť nikdy tak rýchlo nestrácali na aktuálnosti. Miestami to pôsobí, že čo sa dnes učíme, začalo byť už včera neaktuálne. Samozrejme, že tempo zmien záleží od oblasti nášho pôsobenia, ale už nejaký ten čas platí, že vzdelávať sa musíme nielen počas štúdia, ale celý život.
V dôsledku neustálych zmien sa vynárajú dôležité otázky:
- Čo by sa mal človek dnes učiť, aby svoje vedomosti plnohodnotne využil v budúcnosti?
- Do akej miery by sa mal človek zameriavať (špecializovať) na jednu oblasť? (Je lepšie vyznať sa vo viacerých oblastiach priemerne alebo sa radšej stať expertom na jednu oblasť?)
Odpovede na otázky sú rovnako zložité, ako život. Keďže zložitosť našich životov stále rastie, aj odpovedať na tieto otázky bude stále náročnejšie. Na začiatok si ujasnime rozdiel medzi dvomi opačnými pohľadmi na vzdelávanie: všeobecným vzdelaním a odbornou špecializáciou. Každú našu vedomosť/schopnosť môžeme znázorniť na stupnici, ako veľmi ju zvládame. Napríklad na stupnici od 1 do 3 by sme vedeli vedomosti klasifikovať nasledovne:
- stupeň 1 ako označenie pre začiatočníkov,
- stupeň 2 ako označenie pre stredne pokročilých,
- stupeň 3 ako označenie pre expertov.
Pri odpovedi na otázku, do akej miery by mal človek ovládať vedomosti z určitej oblasti, by sme teda mali byť schopní určiť pozíciu na stupnici. Na chvíľu sa teraz pozrime na opačné konce stupnice – teda na všeobecné (základné) vedomosti a špecializované (expertné) vedomosti:
- Všeobecné vedomosti. Ide o základné vedomosti z nejakej oblasti. Ich osvojenie je jednoduchšie a zvyčajne si ich zvládne osvojiť väčšia časť populácie. Aj preto sú zvyčajne napriek svojej širokej uplatniteľnosti v živote menej finančne ohodnotené (možno to aj navzájom súvisí, keďže hodnota vedomostí je často vyčíslená aj podľa toho, koľko ľudí danú vedomosť ovláda).
- Odborné vedomosti sú špecializované (expertné) znalosti, ktoré zvyčajne ovládajú len experti danej oblasti. Ich osvojenie si vyžaduje viac úsilia aj času a zvyčajne sú tiež lepšie finančne ohodnotené na trhu práce.
Opäť však musíme zdôrazniť: nejde o tieto dva navzájom opačné body, ale o škálu medzi nimi - každá naša vedomosť sa dá znázorniť niekde na škále od "neviem" po stupeň "tu som expertom ja".
Ako ilustračný príklad môžeme uviesť schopnosť spočítať dve jednociferné čísla. To dokáže takmer každý, a zároveň je to pomerne dôležitá schopnosť. Na druhej strane sa touto schopnosťou človek asi neuživí. Je to práve špecializácia, ktorá dostala naše ľudstvo do súčasného blahobytu. Keby sme sa všetci živili pestovaním plodín (čo tiež kedysi zvládol asi každý obyvateľ planéty), od hladu by sme nepomreli. Ale tiež by sme nemali vymoženosti ako internet či počítač. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že stať sa expertom na malú oblasť je výhodnejšie, má to tiež svoje úskalia. Čo keď sa jedného dňa stane, že o danú oblasť prestane byť záujem? Alebo jej realizáciu začnú zvládať stroje?
Cesta od všeobecných vedomostí k špecializácii
Kedysi dávno bolo vzdelávanie zamerané na získanie základných (všeobecných) vedomostí. K nim patrilo čítanie, písanie a počítanie. Okrem toho sa deti od svojich rodičov naučili obrábať pôdu, starať sa o dobytok ... a s tým si veľká časť populácie vystačila na celý život. Samozrejme, že existovali aj iné povolania (napríklad lekári alebo remeslá: kováčstvo, stolárstvo). Väčšinou sa dedili v rodine: ak bol otec kováč, tak naučil remeslo svoje deti (a pravdepodobne sa aj volal priezviskom Kováč :). Ľudia si väčšinu problémov riešili svojpomocne sami: dokázali si sami opraviť strechu na dome, vypestovať zeleninu, napiecť chlieb, ušiť šaty a podobne. Na niektoré zložitejšie práce si zavolali kamarátov, ale v princípe si dokázala rodina či menšia dedina vystačiť sama a nebola závislá od schopností vzdialených ľudí tak, ako je tomu dnes. Obchodovanie (výmena tovaru) bola samozrejme známa, ale vo výrazne nižšej miere.
Mnohí si to dnes možno nedokážu predstaviť a myslia si, že sme práve opísali život v stredoveku. Ale nebolo to tak veľmi dávno – dokonca ešte mnohí naši starí rodičia mali rodinný statok.
Špecializácia sa začala výrazne presadzovať až v posledných desaťročiach a priamo súvisí s tým, že sa začali činnosti rozdeľovať na stále menšie a menšie kroky. Keď sa človek venuje mnohým činnostiam od zabezpečenia jedla (obrábanie pôdy, chov dobytka, pečenie chleba) cez údržbu majetku (opravy domu, auta) po výchovu detí, neostáva mu čas venovať sa jednej veci poriadne. Špecializácia umožnila ľuďom venovať sa jednej malej činnosti, čím dokázali túto činnosť vykonávať rýchlo, a zároveň ostatné veci nechať na druhých.
Špecializácia dnes
Postupne sa teda prišlo na to, že nie je výhodné, aby jeden človek vyrábal celý výrobok. Keď sa venujeme len jednej malej činnosti sme produktívnejší a robíme menej chýb. A sme aj ľahko nahraditeľní, ak sa nám niečo stane. Populárny je príklad s výrobou špendlíkov (neviem či pravdivý). Desať robotníkov, ktorí by vyrábali celé špendlíky, by ich zvládli vyrobiť desať kusov denne. Oproti tomu, desať špecializovaných pracovníkov, z ktorých sa každý venuje len jednej časti výroby špendlíka (napr. nasadeniu hrotu) vyrobí za rovnaký čas 50000 špendlíkov.
Samozrejme, nie je všetko len o jednoduchej výrobe špendlíkov. Môžeme sa pozrieť na výrobu aut. Špecializácia umožnila fabrikám dovážať hotové diely. Jedna firma sa špecializuje na skladanie dielov, pričom využíva služby mnohých ďalších výrobcov. Celý výrobný reťazec je taký dlhý, že stačí jedna chyba (napr. vyhorí firma na šitie poťahov) a celý proces sa preruší – nastane kríza. Výrobca áut nemôže vyrábať a prestane objednávať ostatné diely. Tým mnohé firmy (dodávatelia) ukončia svoju činnosť a veľa ľudí príde o prácu. Náchylnosť na krízu je oveľa vyššia v špecializovaných ekonomikách.
Miera závislosti od ostatných sa zvyšovaním špecializácie zvyšuje. Tým zároveň klesajú nároky na všeobecne vzdelaných ľudí. Môže nastať situácia, že vplyvom špecializácie prestaneme zvládať úplne bežné činnosti, lebo ich nebudeme nutne potrebovať? Už dnes sa prakticky nemusíme starať o nič a všetko si vieme zabezpečiť kúpou či službami: od jedla (vrátane dovozu pred dvere) cez údržbu majetku po výchovu detí. V niektorých krajinách deti trávia oveľa menej času s rodičmi ako kedysi, keďže existujú škôlky, a tam ich odnášajú pestúnky. Jedlo sa čoraz častejšie kupuje hotové. Aj na upratanie bytu si už dokážeme nájsť firmu.
Na druhej strane treba podotknúť, že je to len naša voľba. Kto chce, môže si jedlo variť sám tak, ako to bolo kedysi bežné. A kto nevie, ten si môže jedlo kúpiť. Z tohto pohľadu by sme mali byť všetci spokojní a rozhodnutie je na nás. Paradoxom je to, že sa opäť vraciame do doby, kedy stačí vedieť čítať, písať, počítať a ešte nejakú činnosť, ktorá nám zabezpečí príjem. Zvyšné veci si budeme následne kupovať. Je však otázne, či nám naozaj v budúcnosti postačí, venovať sa len jednej oblasti a vo zvyšných sa spoliehať výlučne na iných. Veď si skúste predstaviť absurdnú situáciu, že si budete musieť aj na základné veci volať odborníkov – napríklad na výmenu žiarovky (rovnako absurdné, ako keby ste pred 20 rokmi niekomu povedali, že nebudete musieť celý život variť alebo upratovať).
Rozdielne názory na špecializáciu
Kde je správna miera toho, čo by mal človek vedieť a na čo je potrebný odborník? V odpovediach na túto otázku by ste asi zhodu nenašli.
Mnohí vidia s príchodom špecializácie zvýšenie životnej úrovne. Mnohí ju zase kritizujú a boja sa, že sme sa stali závislými. Obidve tvrdenia sú neskutočne pravdivé. Špecializácia priniesla obrovský hospodársky rozmach a zvýšenie produktivity. Na druhej strane stojí naša závislosť od ostatných. Čím menší prehľad máme v nejakej oblasti, tým viac sme odkázaní na iných a tým viac peňazí nás to stojí.
Úzka špecializácia so sebou prináša okrem spomínaných výhod aj mnohé problémy. Ľahko sa môže stať, že činnosť, na ktorú sme špecializovaní (vyučení) prestane mať význam. Požiadavky na ľudí (znalosti, schopnosti, vedomosti) sa menia v závislosti od aktuálnych potrieb a keď sú ľudia úzko špecializovaní len na svoju oblasť, ľahko sa stane, že v nejakej oblasti nebude dostatok pracovníkov a v iných oblastiach bude zase prebytok.
Na tomto mieste je čas zamyslieť sa, čo je teda pre nás prospešné. V nasledujúcich častiach série sa budeme venovať vplyvu špecializácie a zmien na naše životy, potrebné vzdelanie, prácu a osobný život.
Druhý diel série na tému Aké vedomosti dnes potrebujeme: vplyvy priemyselných revolúcií na naše vzdelanie.
Zdroje obrázkov: Javier Allegue Barros, Vladimir Kudinov, Heiko Janowski (unsplash)