slasť (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo slasť je všeobecné podstatné meno (ženský rod) .

Podľa ktorého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova slasť je podľa vzoru kosť.

Pád	Otázka	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	Kto / čo	slasť	slasti
Genitív	Bez koho / bez čoho	slasti	slastí
Datív	Dám komu / dám čomu	slasti	slastiam
Akuzatív	Koho / čo	slasť	slasti
Lokál	O kom / o čom	slasti	slastiach
Inštrumentál	S kým / s čím	slasťou	slasťami

Nahlásiť chybu

Tvary slova slasť

Správne tvary slova slasť: slastí, slasť, slasti, slastiach, slasťou, slasťami, slastiam

Tvary slova slasť s predložkami: bez slasti, od slasti, do slasti, zo slasti, k slasti, o slasti, na slasti, po slasti, pri slasti, proti slasti, v slasti, nad slasťou, pod slasťou, pred slasťou, za slasťou, so slasťou, bez slastí, od slastí, do slastí, zo slastí, k slastiam, o slastiach, na slastiach, po slastiach, pri slastiach, proti slastiam, v slastiach, nad slasťami, pod slasťami, pred slasťami, za slasťami, so slasťami

Nesprávne (chybné) tvary slova slasť: slaste

---

Podobné slová: sladovník, slaboška, slad, slaboch, slamka, slanina, slangovosť, sladidlo, slaninka, sladké, slaboprúdár, slabina, sladovňa, slavianofilka, slabikovanie, slanosť, slabinger, slabičnosť, slabomyseľnosť, slama, slavianofilstvo, slaboprúd, slabôstka,

Rýmy slasť v rýmovacom slovníku

Slová z písmen slasť do scrabble. Anagramy a generátor slov z písmen alssť.

Slovo slasť vo vetách

Láska prináša spočiatku slasť, no na konci bolesť srdca.

Kto sa v živote ustavične dotýka smrti, spozná príšernejšiu hrôzu ako normálny človek. Kto cíti netelesnú bezváhovosť, spoznáva väčšie slasti ako ten, kto sa nikdy neodpútal od zeme.

Len ťažko vyjadriť, koľko lásky a slasti znamená pojem vlasť.

Slasť nie je schopná dať životu človeka nejaký zmysel, a teda nedostatok slasti nemôže životu zmysel vziať.

Posledným dôvodom ale aj cieľom všetkého nie je slasť ako ryčanie ruje, ale láska a zmierenie ako ticho.

Kto rozumie psychológii, a tá sa mu stane vášňou, vníma svoju vlastnú existenciu ako najväčšiu slasť.

Byť mŕtvy, nebyť, je sladké preto, že je to omnoho viac než spánok, je to mier, upokojenie, koniec bolesti a trampôt. Ale túto vrcholnú slasť, akú možno ľudskému tvorovi dopriať, mŕtva bytosť už neprežíva, necíti.

V láske je slasť i horkosť.

Odklad uspokojenia je spôsob rozvrhnutia strastí a slastí života tak, aby sme zväčšili slasť, pretože sa najskôr vyrovnáme s bolesťou a máme ju teda za sebou skôr. Bez tejto schopnosti nie je možné rozumne žiť.