slasť (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo slasť je všeobecné podstatné meno (ženský rod) .

Podľa ktorého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova slasť je podľa vzoru kosť.

Pád	Otázka	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	Kto / čo	slasť	slasti
Genitív	Bez koho / bez čoho	slasti	slastí
Datív	Dám komu / dám čomu	slasti	slastiam
Akuzatív	Koho / čo	slasť	slasti
Lokál	O kom / o čom	slasti	slastiach
Inštrumentál	S kým / s čím	slasťou	slasťami

Nahlásiť chybu

Tvary slova slasť

Správne tvary slova slasť: slasťami, slasti, slastí, slasťou, slastiach, slasť, slastiam

Tvary slova slasť s predložkami: bez slasti, od slasti, do slasti, zo slasti, k slasti, o slasti, na slasti, po slasti, pri slasti, proti slasti, v slasti, nad slasťou, pod slasťou, pred slasťou, za slasťou, so slasťou, bez slastí, od slastí, do slastí, zo slastí, k slastiam, o slastiach, na slastiach, po slastiach, pri slastiach, proti slastiam, v slastiach, nad slasťami, pod slasťami, pred slasťami, za slasťami, so slasťami

Nesprávne (chybné) tvary slova slasť: slaste

---

Podobné slová: slatina, slaboprúdarka, slalomár, sladovníctvo, slavista, slaboch, slamenáčik, slabičnosť, slamerka, sladovňa, sladkosť, slam, slangizmus, slabina, slatinka, slama, sladenie, slad, slabota, slajdík, slabomyseľnosť, slabošstvo, slackline,

Rýmy slasť v rýmovacom slovníku

Slová z písmen slasť do scrabble. Anagramy a generátor slov z písmen alssť.

Slovo slasť vo vetách

V láske je slasť i horkosť.

Odklad uspokojenia je spôsob rozvrhnutia strastí a slastí života tak, aby sme zväčšili slasť, pretože sa najskôr vyrovnáme s bolesťou a máme ju teda za sebou skôr. Bez tejto schopnosti nie je možné rozumne žiť.

Láska prináša spočiatku slasť, no na konci bolesť srdca.

Kto rozumie psychológii, a tá sa mu stane vášňou, vníma svoju vlastnú existenciu ako najväčšiu slasť.

Len ťažko vyjadriť, koľko lásky a slasti znamená pojem vlasť.

Byť mŕtvy, nebyť, je sladké preto, že je to omnoho viac než spánok, je to mier, upokojenie, koniec bolesti a trampôt. Ale túto vrcholnú slasť, akú možno ľudskému tvorovi dopriať, mŕtva bytosť už neprežíva, necíti.

Posledným dôvodom ale aj cieľom všetkého nie je slasť ako ryčanie ruje, ale láska a zmierenie ako ticho.

Kto sa v živote ustavične dotýka smrti, spozná príšernejšiu hrôzu ako normálny človek. Kto cíti netelesnú bezváhovosť, spoznáva väčšie slasti ako ten, kto sa nikdy neodpútal od zeme.

Slasť nie je schopná dať životu človeka nejaký zmysel, a teda nedostatok slasti nemôže životu zmysel vziať.