Ľuba (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo Ľuba je vlastné podstatné meno (píše sa s veľkým začiatočným písmenom) (ženský rod) .

Podľa ktorého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova Ľuba je podľa vzoru žena.

Objekt Ľuba v digitálnej encyklopédii: obec Ľubá

Pád	Otázka	Jednotné číslo	Množné číslo
Nominatív	Kto / čo	Ľuba	Ľuby
Genitív	Bez koho / bez čoho	Ľuby	Ľúb
Datív	Dám komu / dám čomu	Ľube	Ľubám
Akuzatív	Koho / čo	Ľubu	Ľuby
Lokál	O kom / o čom	Ľube	Ľubách
Inštrumentál	S kým / s čím	Ľubou	Ľubami

Nahlásiť chybu

Tvary slova Ľuba

Správne tvary slova Ľuba: Ľubu, Ľúb, Ľuby, Ľubou, Ľubám, Ľubách, Ľube, Ľuba, Ľubami

Tvary slova Ľuba s predložkami: bez Ľuby, od Ľuby, do Ľuby, z Ľuby, k Ľube, o Ľube, na Ľube, po Ľube, pri Ľube, proti Ľube, v Ľube, nad Ľubou, pod Ľubou, pred Ľubou, za Ľubou, s Ľubou, bez Ľúb, od Ľúb, do Ľúb, z Ľúb, k Ľubám, o Ľubách, na Ľubách, po Ľubách, pri Ľubách, proti Ľubám, v Ľubách, nad Ľubami, pod Ľubami, pred Ľubami, za Ľubami, s Ľubami

Nesprávne (chybné) tvary slova Ľuba: Ľubi, Ľubiam, Ľubiach

---

Podobné slová: Ľubľančanka, Ľubuša, Ľudomír, Ľubotice, Ľudomíra, Ľubľančan, Ľudmila, Ľuborko, Ľubotín, Ľubeľčan, Ľubiša, Ľubotínčanka, Ľubičan, Ľubišanka, Ľubovčanka, Ľubovňan, Ľubovec, Ľubeľčanka, Ľutov, Ľudomírka, Ľudovítová, Ľutinčanka, Ľubomíra,

Príbuzné slová: Ľubica, Ľubka, Ľubin, Ľubomíra, meno, Ľuboslava,

Rýmy Ľuba v rýmovacom slovníku

Slová z písmen Ľuba do scrabble. Anagramy a generátor slov z písmen abuĽ.

Slovenská slovná zásoba: » Mená