Ľubko (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo Ľubko je vlastné podstatné meno (píše sa s veľkým začiatočným písmenom) (mužský rod (životné)) .

Podľa ktorého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova Ľubko je podľa vzoru chlap.

Hodnotenie slova: 3.25 (23 hlasov)
Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív Ľubko Ľubkovia
Genitív Ľubka Ľubkov
Datív Ľubkovi Ľubkom
Akuzatív Ľubka Ľubkov
Lokál Ľubkovi Ľubkoch
Inštrumentál Ľubkom Ľubkami

Tvary slova Ľubko

Správne tvary slova Ľubko: Ľubkovi, Ľubkovia, Ľubko, Ľubkov, Ľubkom, Ľubkoch, Ľubkami, Ľubka

Tvary slova Ľubko s predložkami: bez Ľubka, od Ľubka, do Ľubka, z Ľubka, k Ľubkovi, o Ľubkovi, na Ľubkovi, po Ľubkovi, pri Ľubkovi, proti Ľubkovi, v Ľubkovi, nad Ľubkom, pod Ľubkom, pred Ľubkom, za Ľubkom, s Ľubkom, bez Ľubkov, od Ľubkov, do Ľubkov, z Ľubkov, k Ľubkom, o Ľubkoch, na Ľubkoch, po Ľubkoch, pri Ľubkoch, proti Ľubkom, v Ľubkoch, nad Ľubkami, pod Ľubkami, pred Ľubkami, za Ľubkami, s Ľubkami

Nesprávne (chybné) tvary slova Ľubko: Ľubkoy, Ľubkou, Ľubkoov, Ľubkoom, Ľubkoe, Ľubkooch, Ľubkomi, Ľubkoa, Ľubkoi


Podobné slová: Ľubišan, Ľubietovčanka, Ľubišanka, Ľubeľčan, Ľuboriečanka, Ľubotín, Ľuboško, Ľubochňan, Ľubietovčan, Ľubomíra, Ľuboriečan, Ľubovnianka, Ľuban, Ľubochnianka, Ľubietová, Ľuben, Ľuboš, Ľubotínčanka, Ľubka, Ľuborko, Ľuborečanka, Ľubovec, Ľubo,

Príbuzné slová: Ľubo, Ľuboš, meno, Ľubomír, Ľubkov, Ľubor,

Rýmy Ľubko v rýmovacom slovníku

Slová z písmen Ľubko do scrabble. Anagramy a generátor slov z písmen bkouĽ.

Slovenská slovná zásoba: » Mená