Čo sa zmenilo v Európe v 17. storočí ? Ako sa zmenila výroba ? Čo sa zmenilo v poľnohospodárstve ? Aké nové prvky zaznamenal obchod ? Ako sa zmenila spoločnosť ? Aké nové členenie sa zaviedlo vo vede ? Pokrýva učivo : “Svetové hospodárstvo a nové usporiadanie štátov”

Vďaka čomu vidíme? Zdroje svetla a svietiace predmety. Optické prostredia priehľadné, nepriehľadné, priesvitné, homogénne a izotropné. Priamočiare šírenie svetla. Svetelné lúče a svetelné zväzky. Princíp nezávislosti chodu lúčov a princíp zámennosti chodu lúčov.

Metóda merania rýchlosti svetla pomocou pozorovania periódy obehu mesiačika Jupitera, ktorú použil v 17. storočí dánsky astronóm Ole R?mer. Metóda merania rýchlosti svetla pomocou ozubeného kolesa v pozemských podmienkach realizovaná v 19. storočí francúzskym fyzikom Armandom Fizeauom. Hodnota a vlastnosti rýchlosti svetla vo vákuu a v materiálnom prostredí.

Základné pojmy opisujúce odraz a lom svetla na rovinnom rozhraní. Zákon odrazu. Index lomu. Snellov zákon. Zákon lomu. Lom ku kolmici z opticky redšieho do opticky hustejšieho prostredia.

Lom svetla pri prechode z opticky hustejšieho do opticky redšieho prostredia. Lom od kolmice. Medzný uhol. Totálny odraz svetla. Využitie: optické hranoly v poľovníckom ďalekohľade. Fatamorgána.

Príprava na laboratórne cvičenie - Overenie zákona odrazu a lomu na optickej súprave. Meranie indexu lomu cez úplný odraz.

Ohyb svetla ako presvedčivý dôkaz vlnovej povahy svetla. Youngov dvojštrbinový experiment. Rozbor ohybu monofrekvenčného svetla na dvojštrbine. Dráhový rozdiel lúčov. Vzťah pre smery, v ktorých nastanú interferenčné maximá. Rád interferenčného maxima.

Ohyb monofrekvenčného svetla na mriežke. Mriežková konštanta. Matematický vzťah pre maximá. Ako sa líši interferenčný obrazec získaný na mriežke od obrazca získaného dvojštrbinou? Ohyb bieleho svetla na mriežke. Mriežkové spektrum.

Dvojštrbinový experiment s fotónmi pomocou extrémne slabého zdroja. Bodové sčernenie platne ako časticový prejav fotónov. Interferenčný obrazec ako vlnový prejav fotónov. Pravdepodobnosť dopadu fotónu do daného miesta je úmerná intenzite vlnenia. Každý fotón má časticové aj vlnové vlastnosti ale nie je to vlna ani častica. Vysvetlenie experimentu pomocou kvantovej teórie, ktoré podal americký fyzik Richard P. Feynman.

Trhy podľa územia - miestny trh, národný trh, svetový trh

Optimum firmy na trhoch výrobných faktorov v dokonalej konkurencii, matematické vyjadrenie optima (MRP=MFC), grafická podoba optima, vysvetlenie optima

Asymetria informácií - vysvetlenie podstaty, utajené činnosti, utajené informácie, morálny hazard, nepriaznivý výber

Menová (monetárna) expanzia a flexibilný kurz (domáca úroková miera, svetová úroková miera, depreciácia, export, import, menový kurz, centrálna banka, ponuka peňazí, trh peňazí)

Vysvetlenie vzniku úroku (netrpezlivosť), krivka investičných príležitostí, zákon klesajúcich výnosov (klesajúca úroková miera), indiferenčné krivky, bod optima vo Fisherovom grafe

Tretia fáza - domáca úroková miera, svetová úroková miera, depreciácia kurzu, export, zmena produktu, rast úrokovej miery. Štvrtá fáza - zvýšenie cenovej hladiny, pokles produktu, opätovné nastolenie rovnováhy

Vplyv zahraničia, dovoz kapitálu, domáca úroková miera, svetová úroková miera, úroková arbitráž, grafické znázornenie, apreciácia kurzu, čistý dovoz kapitálu

Vplyv zahraničia, vývoz kapitálu, domáca úroková miera, svetová úroková miera, depreciácia kurzu, grafické znázornenie, čistý export, čistý vývoz kapitálu

Definícia podnikania, rozbor definície, vysvetlenie definície

Doba splácania investícií, vysvetlenie pojmu, vzorec, prvý variant, stále rovnaké kapitálové príjmy

Najmenší spoločný násobok je nejaké najmenšie číslo, ktoré je spoločným násobkom dvoch alebo viacerých čísel.

Najväčší spoločný deliteľ je najväčšie číslo, ktorým môžme nejaké dve (alebo aj viac) čísla deliť.

Pytagorova veta nám bude pomáhať pri nekonečnom množstve príkladov v ktorých budeme počitať rozmery trojuholníkov.

Tvorba svetových hraníc - pohľad po rokoch.

Tému "Prvá vojna a vznik Československa" spracoval Martin Posch z Historického ústavu SAV. Téma je súčasťou osnov pre druhý ročník stredných škôl.

Tému "Svetlo a fotóny" spracoval Martin Plesch z Fyzikálneho ústavu SAV. Téma je súčasťou osnov pre ôsmy ročník základných škôl.

Astronomická jednotka, svetelný rok, parsek. Jednotky dĺžky v astronómii

Ako začala prvá svetová vojna?

Prvá svetová vojna bola do roku 1914 nevídaný konflikt a ovplyvnila život každého človeka v každom štáte na Zemi

Prvá svetová vojna skončila víťazstvom Dohody. Veľká štvorka, USA, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko, vedeli že musia konať rýchlo a efektívne. Všetci mali spoločný cieľ. Dať za touto etapou definitívnu bodku a vytvoriť trvalý mier, ktorý nastolí nový svetový poriadok.