Ľubo (podstatné meno) - skloňovanie slova

Slovo Ľubo je vlastné podstatné meno (píše sa s veľkým začiatočným písmenom) (mužský rod (životné)) .

Podľa ktorého vzoru sa skloňuje? Skloňovanie slova Ľubo je podľa vzoru chlap.

Hodnotenie slova: 5 (31 hlasov)
Pád Jednotné číslo Množné číslo
Nominatív Ľubo Ľubovia
Genitív Ľuba Ľubov
Datív Ľubovi Ľubom
Akuzatív Ľuba Ľubov
Lokál Ľubovi Ľuboch
Inštrumentál Ľubom Ľubami

Tvary slova Ľubo

Správne tvary slova Ľubo: Ľuba, Ľubovi, Ľubo, Ľubovia, Ľubom, Ľubami, Ľuboch, Ľubov

Tvary slova Ľubo s predložkami: bez Ľuba, od Ľuba, do Ľuba, z Ľuba, k Ľubovi, o Ľubovi, na Ľubovi, po Ľubovi, pri Ľubovi, proti Ľubovi, v Ľubovi, nad Ľubom, pod Ľubom, pred Ľubom, za Ľubom, s Ľubom, bez Ľubov, od Ľubov, do Ľubov, z Ľubov, k Ľubom, o Ľuboch, na Ľuboch, po Ľuboch, pri Ľuboch, proti Ľubom, v Ľuboch, nad Ľubami, pod Ľubami, pred Ľubami, za Ľubami, s Ľubami

Nesprávne (chybné) tvary slova Ľubo: Ľuboy, Ľubou, Ľuboov, Ľuboom, Ľuboe, Ľubooch, Ľubomi, Ľuboa, Ľuboi


Podobné slová: Ľubochnianka, Ľudomila, Ľudovít, Ľudomíra, Ľubeľa, Ľubišanka, Ľuboslava, Ľubišan, Ľubovňan, Ľubomírka, Ľuba, Ľubka, Ľubľana, Ľubomír, Ľubľančan, Ľudmilka, Ľuben, Ľudovítko, Ľubotín, Ľubotičanka, Ľudovítovčan, Ľubotičan, Ľubko,

Príbuzné slová: Ľuboslav, Ľubov, Ľubko, Ľubomír, meno,

Rýmy Ľubo v rýmovacom slovníku

Slová z písmen Ľubo do scrabble. Anagramy a generátor slov z písmen bouĽ.

Slovenská slovná zásoba: » Mená