Citáty a múdrosti - François de La Rochefoucauld

všetky múdrosti François de La Rochefoucauld

na počesť cnosti treba povedať, že do najväčších nešťastí privádzajú ľudí zločiny, na pretvárku pred inými sme si tak zvykli, že sa pretvarujeme aj pred sebou samými, na priateľov sa niekedy ľahkomyseľne sťažujeme preto, aby sme vopred ospravedlnili vlastnú vrtkavosť, nádej, aj keď je klamlivá, nás aspoň dovedie až na koniec života príjemnou cestou, najistejším prostriedkom, ako sa nechať podviesť, je pokladať sa za prefíkanejšieho, ako sú ostatní, najlepšia cesta ako byť oklamaný: považovať sa za chytrého, najťažšie sa ľudia rozchádzajú, keď sa už nemilujú, najväčší dar je, vedieť posúdiť hodnotu veci, najväčší dôvtip spočíva v dobrej znalosti hodnoty vecí, najväčším lichotníkom je samoľúbosť, najviac sa bojí opovrhnutia ten, kto si ho zaslúži, najviac sa nudím s ľuďmi, pri ktorých sa to nesmie, namiesto toho, aby sme sa usilovali byť takí, ako predstierame, predstierame, že sme takí, akí nie sme, naozaj statočný je ten, kto aj bez svedkov vykoná dobrý skutok, naozajstný úspech máme až vtedy, keď nám ho musia pochváliť aj tí, ktorí nám závidia, naša nedôvera ospravedlňuje podvody druhých, naša nestálosť v priateľstvách spočíva v tom, že je ťažšie poznať prednosti duše, ako prednosti ducha, naša samoľúbosť vynáša alebo znevažuje prednosti priateľov podľa toho, ako sme s nimi spokojní a ich zásluhy meria podľa toho, ako spolu vychádzame, naša samoľúbosť znesie skôr odsúdenie našich chúťok, naša závisť trvá vždy dlhšie ako šťastie tých, ktorým závidíme, naše cnosti sú najčastejšie len prestrojené neresti, naše chyby idú v živote lepšie na odbyt, ako naše klady, naše slzy oklamú najprv naše okolie a potom nás samých, naše šťastie nespočíva v skutočnostiach, ale v tom, ako ich vnímame, naše zásluhy nám prinášajú úctu šľachetných ľudí, a naša šťastena úctu davu, naši nepriatelia sú určite bližšie k pravde so sovími úsudkami o nás, než my sami, nazdávame sa, že si sami určujeme smer cesty, no ten je už určený, lebo kým rozum sleduje jeden cieľ, srdce nás nebadane ťahá k druhému, nebudem sa s vami púšťať do intelektuálneho súboja, bolo by pod moju úroveň bojovať s neozbrojeným protivníkom, nebyť hlupákov, boli by vtipní ľudia často vo veľkých rozpakoch, nedôverovať priateľom je hanebnejšie, ako keď nás oni klamú, neexistujú počestné ženy, ktoré by tým neboli už dávno znudené, nemali by sme sa čudovať, iba nad schopnosťou , ešte sa čudovať, nemáme dosť síl, aby sme sa naplno riadili svojím rozumom, nemôžeme strpieť márnivosť iných, lebo uráža našu márnivosť, nepohŕdame všetkými ľuďmi, ktorí majú neresti, ale opovrhujeme všetkými, ktorí nemajú nijakú cnosť, neprekonateľné prekážky si neraz len vymýšľame, aby sme nejako ospravedlnili, že nám chýba vôľa, neresti vstupujú do skladby cností, tak ako sú jedy súčasťou prípravy liekov, múdrosť ich mieša, riedi a s úspechom používa v boji proti životným útrapám, nestačí mať výnimočné schopnosti, treba ich vedieť využívať, nevďačníkom je ten, kto má na svojej nevďačnosti menšiu vinu ako jeho dobrodinec, nevšimnúť si, že sme oklamali sami seba, je práve také ľahké, ako je ťažké oklamať druhých bez toho, aby si to všimli, nič natoľko nebráni tomu, aby sme boli prirodzení ako snaha tak vyzerať, nič natoľko nespochybní naše sebauspokojenie, ako keď zistíme, že odsudzujeme to, čo sme voľakedy schvaľovali, nič nelichotí našej pýche väčšmi ako dôvera veľkých ľudí, pretože ju pokladáme za prirodzený dôsledok našich zásluh, a uniká nám, že najčastejšie pochádza z našej márnomyseľnosti, či z neschopnosti zachovať tajomstvo, nič nerozdávame tak štedro, ako rady, nič nie je hlúpejšie, ako chcieť byť zo všetkých najmúdrejší, nie je také ťažké vhodne hovoriť, ako vhodne mlčať, nie skutočné, ale predstierané vlastnosti sú smiešne, niekedy sú nám bezchybní ľudia protivní a iných prijímame aj s chybami, niekedy výčitkami chválime a chválami hanobíme, niektoré lži sú také podobné pravde, že by človek musel byť slepý a hluchý, aby sa nimi nedal pomýliť,