kto dobrom čelí násiliu, len zriedka vďačnosť splodí, veď na konopnú košeľu konope sa hodí, ak chceš ju plátať, kto bojuje, môže prehrať, ale kto nebojuje, už vopred prehral, krutá žena sa pozná podľa toho, ako stlačí ohorok cigarety v popolníku, kritik je sliepka, ktorá kotkodáka, keď iné znášajú vajcia, kritickým tónom, páni muzikanti, ale nie na falošnej strune, krátke príkazy vyjadrené malým počtom slov sa plnia vždy presnejšie a včas, krása nikdy nebola úplnou jednoduchosťou, ale zjednodušenou zložitosťou, krajinkár maľuje pokojne, pretože krajina ležiaca pred ním sa nemôže pozrieť, či sa na obraze podobá sebe, konferencia je zhromaždenie, na ktorom ľudia hovoria o veciach, ktoré už dávno mali urobiť, komu chýba odvaha, ten ju odopiera ďalším, koľkým po zatmení mozgu svitlo na lepšie časy! koho nemám rád? sú to všetci tí, čo sa ostatným ľuďom snažia pokaziť radosť, knihy sú najlepšími druhmi človeka, lebo hovoria len vtedy, keď chceme a keď si želáme, tak mlčia, dávajú všetko a nechcú nič, kniha je záchranné koleso samoty, klamstvo je všetko to, čo nezodpovedá realite, keďže je cesta nekonečná, len tak kráčať dopredu nemá zmysel, dôležitý je smer, keď zlodej kupuje gumené rukavice, predstiera, že je chirurgom, keď si pozorne všimneš, kto sú ľudia, ktorí nikdy nič nepochvália, ktorí vždy ohovárajú a s každým sú nespokojní, prídeš na to, že sú to práve tí ľudia, s ktorými je každý nespokojný, keď si človek nechce priznať, že nestačí na mieru celej pravdy, začne si túto pravdu pristrihovať na vlastnú mieru, keď sa prestaneme báť, začneme žať, keď sa presadzujú zlé idey, tak preto, že ľudia s dobrými ideami spia, keď sa klimatizácia aklimatizuje, prestane klimatizovať, keď sa chcem napiť, otváram ústa, keď chcem byť človekom, otváram srdce, keď robíte pri kravách, niektorá vás môže kopnúť, keď prestanete padať, znamená to, že ste v nebi, no keď prestanete vstávať, znamená to, že ste v pekle, keď objavujem v sebe túžbu, ktorú nijaká skúsenosť na tomto svete nemôže uspokojiť, najpravdepodobnejším vysvetlením je, že som bol stvorený pre iný svet, keď niekto kričí, že všetci sú naničhodníci, seba považuje určite za výnimku, keď niekto hovorí o manželovi ako keby to bol pes uviazaný pri búde, ponižuje sám seba, keď nevieš, kam kráčaš, možno prídeš niekam inde, keď múdrejší ustupujú, vládnu hlúpe hlavy, keď láska začína počítať, už viac nie je láskou, keď láska začína byť vypočítavá, prestáva byť láskou, keď je raz zubná pasta vonku z tuby, ťažko ju napcháš naspäť, keď je človek zdravý, pripíja si na zdravie tak dlho, až si pokazí žalúdok, keď jabloň kvitne na jeseň, nepoteší, keď nekvitne na jar – zarmúti, keď idete cez blato, musíte počítať s tým, že sa zašpiníte, keď ideš hore, každého slušne pozdrav, aby ti mal kto odpovedať, keď sa budeš vracať, keď hovoríme, že nemáme čas, je to nezmysel, myslíme tým totiž len to, že máme iné priority, keď deti dobre vychovávame, musíme sa zmieriť s tým, že sa bez nás zaobídu, keď človek nerobí nič, ťažko môže niečo dosiahnuť, keby zvieratá mali možnosť napísať knihu o ľuďoch, nebol by to pozitívny text, keby som všetkým rozumel, nebol by som zábavný, keby sme odstránili všetky konfliktné situácie na pracovisku, pre mnohých pracovníkov by to znamenalo nezamestnanosť, keby sme dali človeku všetku nádheru sveta, načo by mu to bolo, ak by nemal priateľa, ktorému by o tom povedal? keby sa psy naučili hovoriť, človek by stratil aj toho posledného priateľa, keby sa každé cudzoložstvo malo trestať kameňovaním, nebolo by v našich krajoch dosť kamenia, keby každý vytiahol z detského domova jedno dieťa, mohli by detské domovy zrušiť, keby bola pravda vo víne, ako ľahko a príjemne by sa hľadala, keby bol svet presne taký, ako ho chceme, nemali by sme po čom túžiť, kde treba revízora, je treba revízora revízora,