Citáty a múdrosti - Johann Wolfgang von Goethe

všetky múdrosti Johann Wolfgang von Goethe

starý človek stráca jedno z najväčších ľudských práv: nie je posudzovaný svojimi, svojou generáciou, styk so ženami je základom dobrých mravov, sú dve mierne násilia: právo a osud, sú knihy, z ktorých sa o všetkom dozvieme, ale nič nepochopíme, suchá je každá teória, ale večne zelený je strom života, šťastie je byť komusi osožný, šťastný je ten, komu dala príroda pravú podobu, šťastný nie je kráľ či poddaný, ale ten kto našiel mier vo svojom dome, tajomstvá ešte nie sú zázrakom, talent sa zdokonaľuje v samote, charakter v prúdoch života, talent v tichu, ale charakter v búrke života, tam, kde je veľa svetla, je aj veľa tieňov, tí, ktorí nejdú vpred, nech ustúpia z cesty, to najlepšie, čo máme z dejín, je entuziazmus, ktorý v nás vyvolávajú, tomu najlepšiemu na svete vôbec neďakujeme: zdravý človek bez peňazí je napoly chorý, tvor, umelec a nerozprávaj! uč sa chápať šťastie, lebo šťastie je tu vždy, účelom života je život sám, učíme sa len od toho, koho milujeme, ustavične jeme šalát z pravdy a omylov, už sa len šťastia chytiť, lebo šťastie je vždy tu, v manželstve sa občas treba hádať, lebo tak sa navzájom dozvieme niečo o sebe, v mladosti každý verí, že svet začal ním, že všetko je tu vlastne kvôli nemu, v porovnaní so schopnosťou rozumne si rozvrhnúť prácu na jeden deň je všetko ostatné detskou hrou, v pravde nájdeme krásu, večne tápame v problémoch, veľa si človek praje a tak málo potrebuje, veľkým ťa robí to, že niečo nemôžeš ukončiť, vlastným predmetom štúdia ľudstva je človek, vo svete zbavenom ideí vládnu príšery, vo všetkom je lepšie dúfať ako zúfať, lebo kto môže určiť možné? vôľa nepriláka činy, odvaha si predstavuje cesty kratšie, všetci, ktorí nedúfajú v iný život, sú pre tento život mŕtvi, všetko najlepšie som vymyslel a urobil na poliach a v lese, vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným, vždy som považoval svet za geniálnejší, ako je môj génius, základom našej duše je naše chovanie, zákonodarcovia a revolucionári, ktorí sľubujú zároveň rovnosť a slobodu, sú fantasti alebo šarlatáni, zámožný je každý, kto dokáže hospodáriť s tým, čo má, zaobchádzajte s človekom podľa toho, aký je a on takým zostane, zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže a mal by byť a on sa takým stane, zbytočne dlho hovoríme, aby sme odmietli: druhý počuje zo všetkého iba - nie! zo slova nemožno vziať naspäť ani čiarku, zostarnúť nie je umenie – umenie je vyrovnať sa s tým, ženy sú ako strieborné misky, do ktorých kladieme zlaté jabĺčka, žijú, ako keď čítajú noviny - len aby to už mali za sebou, žitia je hodný len ten, kto sa oň rve deň čo deň, život je smrteľná choroba, ktorá sa prenáša pohlavným stykom, kto nejedol chlieb zmáčaný slzami, kto noci bolestné nepreplakal na lôžku, ten ťa nepozná, ó, mocný osud, čím viac poznám ľudí, tým radšej mám psy, bohatý je každý, kto dokáže hospodáriť s tým, čo má,