Citáty a múdrosti - Lev Nikolajevič Tolstoj

každý žil toľko, koľko miloval, keby nebolo utrpenia, človek by nepoznal svoje hranice, nepoznal by sám seba, keď bude každý zametať pred svojím prahom, bude celá ulica čistá, keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol, keď ľudia majú v sebe svetlo, vyžaruje z nich, tak jeden druhého spoznávame, keď sa spolu prechádzame potme a nemusíme si navzájom ohmatávať tváre či vtieravo si vnikať do srdca, keď sa človek díva na seba len ako na telesnú bytosť, stáva sa nerozriešiteľnou hádankou, keď sa dvaja ľudia nezhodnú, na vine sú vždy obaja, keď si sa zmýlil, priznaj sa k chybe bez obáv o svoju autoritu, pretože podlomiť môžeš si ju len zamlčovaním chýb, keď ťa napadne, že všetko to, čo si myslel o bohu, je prevrátené a žiadny boh nie je, nestrachuj sa nad tým, stáva sa to každému, nemysli si však, že tvoja neviera pochádza z toho, že boh neexistuje, lebo keď už neveríš v boha, v ktorého si skôr veril, je to preto, že v tvojej viere bolo niečo pochybné a musíš sa viac snažiť lepšie pochopiť to, čo voláš bohom, keď divoch prestane veriť vo svojho dreveného boha, neznamená to, že boh neexistuje, ale iba že nie je z dreva, keď žiješ s ľuďmi, nezabúdaj, čo si poznal v samote, a v samote premýšľaj o tom, čo si poznal v obcovaní s ľuďmi, kritici sú hlupáci rozhodujúci o múdrych, krutí ľudia sa snažia byť stále zaneprázdnení, aby vo svojej práci našli ospravedlnenie svojej krutosti, kto nič nerobí, má veľa pomocníkov, kto samostatne nemyslí, je obyčajne pod sugesciou druhého, ktorý myslí za neho, nechať si kýmkoľvek brať svoje myšlienky je otroctvo oveľa ponižujúcejšie, ako niekomu odovzdávať svoje, kto stavia svoj život na zdokonaľovaní, díva sa len dopredu, len ten, kto sa zastavil, díva sa na to, čo už urobil, láska je dokonalá, len milujúci majú chyby, láska sa začína tým, že sa človek cíti byť sám, a končí sa tým, že človek túži byť sám, láska ukazuje človeku cieľ jeho života, rozum ukazuje prostriedky, ako ho uskutočniť, lenivý mozog je obľúbeným miestom diablovho príbytku, lepšie je nič nevedieť, ako prijať za pravdu to, čo nie je pravda, ľudia boha neposlúchajú, ale zbožňujú, je lepšie ho nezbožňovať, ale poslúchať, ľudia obetujú pre povery všetko, aj život: dokazujú to súboje, vojny, samovraždy, ale len veľmi málo je tých, ktorí by položili život za pravdu, ľudia sami nemôžu posúdiť, čo je spravodlivé a čo nie, ľudia večne blúdili a budú blúdiť, najviac však v tom, čo považujú za spravodlivé a nespravodlivé, spravodlivé je to, čo nespôsobuje druhému zlo, ľudia spochybňujúci slobodu sú ako slepci, ktorí popierajú farby, ľudia, ktorí myslia, že všetko stojí a padá s vedením, sú podobní motýľom, ktoré letia na sviece, samy hynú a svetlo zatemňujú, ľuďom nejde o to, aby mohli činiť dobro, ale nazývať čo najviac vecí svojimi vlastnými, majte sa stále na pozore a prv, ako odsúdite iných, pomyslite na vlastnú nápravu, máme tak žiť, aby sme mohli i najväčšiemu nepriateľovi zveriť všetko, čo máme na srdci, miloval toľko, koľko žil, mravné úsilie a radosť z poznania života sú späté tak ako práca s radosťou z oddychu, mravnosť človeka poznáme podľa toho, ako sa správa k slovu, mravouka je čosi, čo sa stále vyvíja, múdrosť a sebazdokonalenie dosiahneme rovnako v osamelosti ako v styku s ľuďmi, múdrosť má veľa foriem, najúspešnejšou z nich je istotne múdrosť úsmevná, musíme žiť tak, ako by sme mali iba hodinu času na vybavenie toho najdôležitejšieho, a zároveň tak, ako by to, čo robíme malo pokračovať i vo večnosti, myšlienky sú ako hostia, nie sme zodpovední za ich prvú návštevu, ale budú nás navštevovať len podľa toho, ako ich prijímame, náboženstvo má tým vyššiu úroveň, čím menší vplyv má v ňom sugescia, načo je ľuďom rozum, keď na nich možno pôsobiť násilím? najhoršie je tváriť sa, že chápeme, keď nechápeme, najkrajšia mladosť je mladosť ducha vtedy, keď už mladí nie sme, najkrajšie myšlienky sa rodia v srdci, najlepšej metódy nieto - najlepšia metóda pre učiteľa je tá, v ktorej sa dobre vyzná, najlepšieho človeka hľadaj medzi tými, ktorých svet odsudzuje, najstaršia a najväčšia láska je láska k životu, najväčšia znalosť je znalosť seba samého, kto seba pozná, ten pozná i teba, najviac dáš tomu, komu dáš nádej, najviac rozpráva ten, kto nemá čo povedať, najvyššou múdrosťou je to, aby si vedel, kam máš ísť ty, a máš ísť k najvyššej možnej dokonalosti, naozaj múdry je ten, kto pozná sám seba, naozaj žijú len tí, ktorí konajú dobro,