šťastie je ako malé dieťa, musí sa neustále držať za ruku a podopierať, šťastena má vo zvyku vyniesť vás najskôr do neba, potom zhodiť dole a potom, ak máte šťastie, znovu vás vyniesť hore, škaredé ženy vedia o mužoch viac, ako krásne, sýty hladnému neverí, stará pravda hovorí, môže veriť pre zmenu hladný tomu sýtemu? systém je šifra, pomocou ktorej skúšame dešifrovať vesmír a každý systém, ak sa vezme inak než šifra, musí stroskotať, svoj charakter poznáš, keď si sám v tme, sú poslanci, ktorí sa vynoria ako úplne neznámi a takí aj ostanú, sú dve cesty, ako prejsť ľahko životom: veriť všetkému a neveriť ničomu, obidve cesty nás uchránia od rozmýšľania, stretnutie sa uskutočňuje tam, kde iní vo svojej odlišnosti sú mnou prijatí, stratiť peniaze - málo sa stratilo, stratiť česť - veľa sa stratilo, stratiť odvahu - všetko sa stratilo, statočná práca v každom povolaní, nech je hocijaká a nech vyžaduje fyzickú či duševnú silu, vždy len ctí a vzbudzuje rešpekt každého, starosti vás najskôr pripravia o nervy nie pri práci, ale keď s prácou skončíte, starosti sú ako deti, pri dobrej opatere rastú ako z vody, staroba pripomína lietadlo, ktoré sa dostalo do búrky, keď sme v ňom, nemôžeme už nič zmeniť, starnutie je síce škaredá vec, ale zato jediný spôsob, ako dlho žiť, stačí tak málo na vyvolanie úsmevu a stačí jeden úsmev, aby sa všetko stalo možným, stačí štipka fantázie a otvoria sa nám všetky zámky, srdce nič nekupuje, nič nepredáva, srdce ľudí si nenakloníme veľkými činmi, ktoré privádzajú do rozpakov, ale drobnými pozornosťami, ktoré dojímajú alebo prekvapujú, spravil som chyby, ale nikdy som nespravil chybu, že by som sa dožadoval toho, že som chybu nespravil, správame sa, akoby pohodlie a luxus boli najvyššími hodnotami, a pritom nám ku šťastiu stačí len nadšenie, spomienky sú to jediné, čo skutočne vlastníme, spolupracovníci sú ako hodinky, tiež s nimi treba zaobchádzať opatrne a každý deň ich natiahnuť, spoločnosť, ktorá nie je solidárna s núdznymi, si pripravuje svoje zničenie som ako staré topánky, nikdy som nebol natoľko módny, aby ma chceli vymeniť, so slovami to býva ako so slnečnými lúčmi: čím viac sú sústredené, tým viac pália, smrťou raz skončia pretvárky všetky naše a tvári zostane jej pravá podoba, úprimnosť táto mŕtvych nás živých najviac straší! smrť sa neimprovizuje, človek si ju zaslúži celým životom, smiať sa hlúpym ľuďom je zbytočné, zlým nerozumné, sme hodní lásky, lásku si nemusíme zaslúžiť, sme hodní lásky už len preto, že sme, druhí sú zrkadlom lásky, ktorú cítime sami k sebe, smäd za slobodou treba zladiť s túžbou zasvätiť svoj život niečomu, slza je voda, čo je sama, slušnosť nestojí nič a kúpi všetko, sľubujeme podľa svojich nádejí a plníme podľa svojho strachu, sloboda nepadne z neba, sloboda sa musí vybojovať, ale pokiaľ možno, nie za cenu zbytočných strát na životoch, slnko búrku volá na vyprahlé nivy, bez sĺz by nemohol byť človek šťastlivý, slepá viera je dôležitejšia, ako príčina, skutočný život je tam, kde láska prináša obete, skutočné vyučovanie sa obmedzuje len na žiakov, ktorí trvajú na tom, aby sa niečo naučili, ostatné sa podobá chovu dobytka, skutočne nové je iba to, na čo sa už zabudlo, skutočná bolesť je nemá, slza a výkrik sú už úľava, skúšky človeku prospievajú, život bohatý na problémy môže byť tou najlepšou terapiou, skúsenosti a ponaučenia nikto nemá rád, skúsenosť spočíva v tom, že sa dozvieme niečo, čo nechceme vedieť, skúsenosť je zlý učiteľ, pretože dáva najprv testy a až potom lekcie, skúsenosť človek získa vtedy, keď ju už nepotrebuje, skús vec, ktorú si nikdy neskúšal trikrát, prvý raz, aby si prekonal strach z robenia tej veci, druhýkrát, aby si sa naučil robiť tú vec, a tretí raz, aby si zistil, či sa ti tá vec páči alebo nie, skôr než nájde človek svoj zmysel života, musí nájsť zmysel seba samého, silné slová ešte nie sú silné argumenty, sen je soľ bez chleba,