všetky múdrosti Valeriu Butulescu
teraz už viem, kto je to veriteľ, je to človek, ktorý verí, že mu zaplatia, tí, čo unikli z pekla, si ľahko zmýlia očistec s rajom, tieto stránky, čierna skrinka môjho krátkeho letu, tisíc rokov sa písalo husacím perom, husi majú veľkú zásluhu na šírení kultúry, tohto človeka, rovnako ako olejomaľby, treba vnímať z odstupu, toľko zbytočných bleskov kvôli obyčajnému dažďu, toto bahno mi nie je ľahostajné, je súčasťou mojej vlasti, tretie miesto, prvé dve neboli udelené pre nedostatok financií, trikrát vyčasujem sloveso pracovať a musím si oddýchnuť, tučniak, vták, ktorý dokáže prežiť aj medzi ľadovcami, ale ani nelieta, ani nespieva, túžba neumiera, nanajvýš sa splní, tých, čo vidia samé pekné veci, zväčša považujeme za slepých, udrela posledná hodina? predstavte si, že som sa nezobudil, umenie nie je ako chodenie po horách, vyhýbaj sa vyznačeným cestám, úplná čistota vedie k priehľadnosti, musel som sa zašpiniť, aby som sa zviditeľnil, úprimný človek je i ľahkoverný, uši závidia očiam, lebo majú viečka, uvarený zemiak môže svoju historickú misiu považovať za ukončenú, už nemáme politických väzňov v psychiatrických ústavoch, dnes môže ísť do politiky každý, bez ohľadu na jeho duševné zdravie, v deň výplaty sa usmievajú aj pesimisti, v jeho pokoji vidím iba klamnú skromnosť ľadovcov, v malých dušiach sa skrýva veľká nenávisť, v miniatúrach hasím svoj smäd po maxime, v porovnaní s večnosťou vesmíru je každá sláva len drevený kríž, v tme dobré spôsoby nevidno, vari všetko, čo nie je obyčajné, je neobyčajné? vášeň, s ktorou ničíme bývalé idoly, neschopné naďalej robiť zázraky, vďaka dejepisu obdivujeme bonaparteho krvavý romantizmus, a vďaka filmovým groteskám milujeme odporné myši, večer je ránom noci, večnosť, presýpacie hodiny bez piesku, vedel som že život je drahý, v nemocnici som pochopil, že smrť je drahšia, vek ich zvýhodňuje? nechajte, však my ich dobehneme, veľkí či malí, všetci žijeme z milosti slnka, veľkodušný človek vyroní slzu aj nad hrobom nepriateľa, veľký hlad, aj kuchári schudli, veľmi mi pomohol v nešťastí, požičal mi niekoľko sĺz, verím v kompatibilitu ľudského ducha, som si istý, že mám na svete milióny priateľov, ktorých nepoznám, vesmír je nekonečný, každý má právo pokladať sa za jeho stred, veža v pise: ak chceš byť slávnym, musíš sa nakloniť, videl som riaditeľa na strome, každý lístok sa triasol pod ťarchou zodpovednosti, vidím hory hrdze, železná doba sa ešte neskončila, vidíš skaly, niekoľko čajok a vlny a myslíš si, že si porozumel moru, vietor živí oheň, chvály bláznovstvo, vo dne myslel na peniaze a v noci sníval o tom istom, voda napreduje, kamene zostávajú, vodopád: aký veľkolepý môže byť niekedy pád, vôňa ruže nás núti zabudnúť na bodnutie, vraciame sa smutní z každého pohrebu s výnimkou toho, z ktorého sa už nevrátime, vrchol protikladu: bezmedznosť našich ambícií voči našej organickej krehkosti, všemocnosť urobila z leva zviera púšte,