všetky múdrosti Valeriu Butulescu
všetci chcú byť pri kormidle, veslovať nechce nikto, všetko je doplnkom ničoho, vtáci sa boja strašiakov, pretože si ich mýlia s ľuďmi, vták sa odpútal od zeme, odteraz bude zajatcom neba, vták, ktorý sa ešte nenaučil lietať, nevie, čo je sloboda, vyhradzujem si všetky práva nad myšlienkami, ktoré mi nikdy neprišli na um, východu slnka sa teší všetko živé, kohúty najhlučnejšie, výchova: keď dáš niekomu život, daj mu aj návod na použitie, vykoľajená električka sa považuje za nezávislú, výnimoční ľudia sú vždy v menšine, vypadol mi zub práve vo chvíli, keď som si začal namýšľať, že som nesmrteľný, vypracoval sa na prvého sólistu v chóre mlčania, vždy túžime po inom ročnom období, z blázna sa nesmej, v ruke má stále granát, z diablových pazúrov som sa vyšmykol, ako sa však vymaniť z objatí anjela? z kolien rovno na kolená šťastia, z lásky neumierame, rodíme sa, z plynutia času sa radujú len úžerníci, z prémií uhradím pokuty za škody, z rany jedle vyteká živica, jej voňavá bolesť, z úvah učiteľa: profesori, ktorí prednášajú z knihy, by mali dovoliť študentom opisovať, z veľkého množstva snov sú zaujímavé tie, ktoré sa náhodou splnia, za odvážnych považujú aj tých, ktoré si nebezpečenstvo neuvedomujú, za úsmevom sa skrývajú ostré zuby, za vysokým prahom spravidla býva hlboká priepasť, záblesk diamantu je istý druh odmietania svetla, začneme pekne od začiatku, príroda to robí každý rok, zachovaj si jemnosť, aj keď ti dajú do ruky kyjak, zakaždým, keď vystúpil z lietadla, sa znovu obrátil na ateistu, zakopali vojnovú sekeru, ale pre istotu je starostlivo zakonzervovali, zaplatí ti malý koňak a čuduje sa, že si trúfaš protirečiť, zastavili sa mi hodiny, prepáčte, koľké je storočie? zašpiniť sa môžeš aj čistiacim práškom, zem si namýšľa, že meteority ju zbožňujú, zem? vesmírna nehoda, život? chemická nehoda, človek? biologická nehoda, zeus nemal presvedčovací talent, preto si privolával na pomoc blesky, zistila, že jej pristane čierna, odvtedy sa modlí, aby jej niekto zomrel, zlaté slová, hrdzavejúce v predsieni nehodného ucha, zlato ľahko mení formu aj vlastníkov, zle zviazaná kniha, trochu som ju potriasol a začali z nej padať myšlienky, zložitosť múdrosti dobre ilustrujú rozpory medzi mudrcmi, zo slabosti železa a uhlia sa zrodí sila ocele, zohnite chrbát, ťavy vydržia na púšti vďaka svojmu hrbu, zomierame na starobu, ak medzičasom nezomrieme pre ideu, zostala nám už len nádej, tú nechcel nikto kúpiť, zrejme čakajú hostí, videl som ich sypať zlatý popol do smetí, zriedka sa nudím, a nikdy nie sám so sebou, zrkadlo nevynašiel škaredý človek, zvieratá sa nesmejú, asi pochopili, že život je vážna vec, zvieratá, ktoré sa nenechajú dobrovoľne ostrihať a podojiť, nazývame „divými“,