všetky múdrosti François de La Rochefoucauld
sú zlomyseľníci, ktorí by boli menej nebezpeční, keby nemali niektoré dobré vlastnosti, sú ženy, ktoré nemali ani jedno ľúbostné dobrodružstvo, ale ťažko nájdeme ženu, ktorá by mala iba jedno, súcit je múdre predvídanie nešťastia, ktoré nás stretne, súcit nie je nanič, ľudia potrebujú pomoc, svoju pravú lásku si človek uvedomí najlepšie vtedy, keď sa vracia zo záletov, šťastie spočíva vo vkuse, nie vo veciach a človeka robí šťastným to, čo má rád sám a nie to, čo majú radi iní, šťastnými nás robí vlastníctvo toho, čo máme radi my, a nie iní, tak sme sa naučili pretvarovať pred druhými, že sa nakoniec pretvarujeme aj sami pred sebou, ťažké je milovať niekoho, koho si nevážime a menej ťažké je milovať, koho si vážime, viac ako seba, ten, kto chce preniknúť do spoločnosti, musí sa tváriť, akoby tam už bol, ten, kto sa nedopúšťa žiadnej hlúposti, nie je taký múdry, ako si myslí, to, čo nazývame cnosťami, je často len zmes rozličných činov a rozličných záujmov, ktoré spôsobuje náhoda alebo náš dôvtip, tvrdohlavosť a neoblomnosť sú priamoúmerné obmedzenosti nášho rozumu, len neochotne priznáme to, čo presahuje hranice nášho obzoru, umiernenosť je ospalosť a lenivosť duše, ctižiadosť je jej ohňom, užitočnejšie ako študovať knihy je len študovať ľudí, v jednom prípade by som mohol vidieť v ženách hviezdy: keby večer vychádzali a ráno zasa mizli, v láske ide podvod skoro vždy ďalej než nedôvera, je mnoho ľudí, ktorí by nikdy nemilovali, keby o láske nepočuli hovoriť, v milovaní ide podvod skoro vždy ďalej ako nedôvera, v našom každodennom počínaní nás väčšmi hodnotia podľa našich nedostatkov ako predností, v nešťastí nás vie utešiť iba to, že všetci vidia, akí sme nešťastní, v odlúčení slabšie vášne chradnú a silnejšie mocnejú, podobne ako vietor zháša sviečky, ale rozdúchava oheň, v priateľstve, práve tak ako v láske, bývajú často ľudia, šťastnejší vtedy, keď všeličo nevedia, ako vtedy, keď im je to známe, v žiarlivosti je viac sebalásky ako lásky, vážnosť je záhada tela, vynájdená na to, aby zakryla nedostatky ducha, väčšina našich chýb sa dá prepáčiť skôr, ako prostriedky, ktorými sa ich snažíme utajiť, väčšina slušných žien sú skryté poklady, ktoré sú len preto isté, že ich nikto nehľadá, veľkorysé odpúšťame to, čo sa nestalo nám, veľkoryso odpúšťame, čo sa nestalo nám, veľký talent nemôže mať malý človek, veľmi často sa nudíme v spoločnosti osôb, s ktorými by sme sa nemali nudiť, viac ako chyby, ktoré máme, nás zosmiešňujú cnosti, ktoré len predstierame, vieme odpustiť ľuďom, ktorí nás nudia, ale nikdy neodpustíme tým, ktorých nudíme my, všeličo by sme si neželali, keby sme vedeli, čo si to vlastne želáme, všetci máme dosť síl na to, aby sme vydržali znášať nešťastie druhých, vyššie kvality zvyčajne prinášajú viac šťastia, než nízke, využité priemerné vlohy získavajú lepšie meno ako nevyužitý nadpriemerný talent, z lásky sa najlepšie vylieči ten, kto sa vylieči prvý, za rozumných považujeme iba tých, ktorí majú rovnaké názory ako my, zbabelec nikdy nepozná všetok svoj strach, zdravý ľudský rozum znamená pre ducha to, čo znamená pôvab pre telo, žena je ako ľalia: jemný muž sa jej neodváži dotknúť, ale príde osol a zožerie ju, ženy si tak dlho prenechávajú svojho prvého milenca, kým si nenájdu druhého, ženy sú prísne len voči tomu, koho milujú, žiadny muž nie je dostatočne múdry na to, aby poznal všetky zlá, ktoré pácha, žiarlivosť je tým najväčším utrpením a zároveň utrpením, ktoré vzbudzuje v tých, čo ho spôsobujú, najmenej súcitu, žiarlivosť sa vždy rodí s láskou, ale vždy s ňou neumiera,