Citáty a múdrosti - Honore de Balzac

všetky múdrosti Honore de Balzac

poctivosť sa nedá deliť na kúsky, buď je alebo nie je, pokiaľ existujú rozdiely medzi jedným okamihom rozkoše a druhým, muž môže byť naďalej šťastný s tou istou ženou, pokora milujúcej kurtizány má v sebe poklady, aké by samým anjelom boli poučením, polovica ľudskej spoločnosti sa zaoberá tým, že pozoruje druhú polovicu, polícia a jezuiti majú tú cnosť, že nikdy neopustia ani svojich nepriateľov, ani svojich priateľov, posledným stupňom závisti je nenávisť, pravda môže driemať desiatky rokov a zrazu sa zobudí a pochová tých, čo opatrovali jej hrob, pravá láska sa u ženy začína tým, že všetko vysvetľuje v prospech milovaného muža, pravá láska, ako vieme, je neľútostná, pre srdce nejestvujú malé veci, pre vášnivého muža má každá žena takú hodnotu, koľko peňazí ho stojí, pre ženy je láska všeobecným odpustením: muž, ktorý ľúbi, sa môže dopustiť zločinov, je stále biely ako sneh v očiach tej, ktorú ľúbi, ak ju naozaj ľúbi, predovšetkým vo väznici veríme tomu, v čo dúfame, predstavte si lampu! nech je akokoľvek umelecky a zaujímavo zdobená, musí predovšetkým svietiť! prekvapiť manželku a jej milenca a zabiť ich vo vzájomnom objatí, to nie je pomsta, to je najväčšia služba, ktorú im možno preukázať, priateľstvo je trvalé, ak sa obaja domnievajú, že majú nad tým druhým prevahu, priateľstvo žien stojí omnoho vyššie, ako ich láska, privilégium cítiť sa všade ako doma prináleží iba kráľom, ľahkým ženám a zlodejom, prvou myšlienkou každého človeka, či ide o malomocného alebo galejníka, človeka ničomného alebo chradnúceho, je mať druha vo svojom postavení, prví pustovníci neboli sami, komunikovali s bohom, tí žili vo svete najviac zaľudnenom, vo svete duchovnom, radosť je dokonalosť, radosť môže vypuknúť iba medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za seberovných, radosť z lásky trvá len okamžik, smútok celý život, rany samoľúbosti sa stanú nevyliečiteľnými, keď do nich vnikne kyslík peňazí, rozum je vždy posledným prameňom lásky, sebectvo je jed každého priateľstva, skoro všetci muži si osvojujú taký postoj, o ktorom si myslia, že vyzdvihuje všetky prednosti, ktorými ich príroda obdarila, skromnosť je prvou cnosťou lásky, slovko "nie" je v láske pôvabná obdoba slovka "áno", slzy starcov sú práve také strašné, ako slzy detí sú prirodzené, sláva je jed, ktorý človek znáša len v malých dávkach, sláva je slnkom mŕtvych, sme zvyknutí posudzovať druhých podľa seba a ak im ochotne odpustíme naše chyby, prísne ich odsudzujeme za to, že nemajú naše dobré vlastnosti, snáď iba tí, čo veria v boha, robia dobro potajomky, spomienky skrášľujú život, ale jedine zabúdanie ho robí znesiteľným, srdce a mozog nemôžu byť v jednom, srdce matky je priepasť, v ktorej sa na dne vždy nachádza odpustenie, srdcia bez nežnosti majú rady nadvládu, ale pravé city vrúcne milujú odriekanie, túto cnosť sily, starobu treba ctiť, mladosť brániť, stačí, aby mladý muž stretol ženu, ktorá ho nemiluje, alebo ženu, ktorá ho miluje príliš, a celý jeho život je prevrátený, šťastie pohlcuje naše sily, tak ako nešťastie oslabuje naše cnosti, stôl je najistejším barometrom bohatstva v parížskych rodinách, svedomie, to je palica, ktorú každý chystá na svojho suseda, ale nikdy nie sám na seba, svet nakoniec vždy odsúdi tých, ktorých obviňuje, sú básnici, ktorí cítia a básnici, ktorí vyjadrujú, tí prví sú šťastnejší, sú nemé žiale s despotickou výrečnosťou, sú veľké presvedčenia, ktoré vyvolávajú veľké vzrušenia, tajomstvo veľkého bohatstva bez príčin je len zabudnutý zločin, lebo bol dobre vykonaný, ten, kto veľa rozpráva, nakoniec uverí tomu, čo hovorí, tí, ktorí sú sami so sebou spokojní, majú zlý vkus, umierajúci verí v život, ako zločinci veria v svoju slobodu, ušľachtilosť citov ešte nemusí znamenať ušľachtilosť mravov,