všetky múdrosti Jean Paul
nič na svete nie je tak často klamané, ako vlastné svedomie, nešťastní sú len tí, ktorí nemajú zmysel pre žart, nemajú zmysel ani pre vážnosť, najväčšou chybou človeka je to, že má veľa malých chýb, najkrajšia vec na našej budúcnosti je nádej, na iných milujeme dokonalosť, na sebe iba seba, muži milujú skôr veci, ženy osoby, muži majú vždy dosť dôvodov, aby svoju dušu posielali preč, kým ženy musia stále zostávať so svojím srdcom, mnohým sa všetko tak rozplýva, že pri vlastných pokleskoch nariekajú nad slabosťou ľudskej prirodzenosti, manželstvo nebýva šťastné láskou, ale rozumom, malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, ale veľké nás vracajú sebe samým, prasknutý zvon nezvučí, ale rozbite ho na dva kusy - a opäť vydá jasný zvuk, mal som šťastie byť nešťastný, smie niekedy povedať takisto národ, ako človek, ľuďom môžeme nedôverovať, ale nedávajme im to najavo, ľudia najviac hovoria, keď nemajú o čom, ľudia častejšie lichotia, ako chvália, lepšia je prevzatá múdrosť, než pôvodná hlúposť, len cestovanie je život a aj naopak - život je tiež cestovanie, láska zmenšuje jemnosť ženy a zväčšuje jemnosť muža, láska je životom ženy a epizódou v živote muža, kto nie je stále múdrejší, nie je ani múdry, kto nehľadá, čoskoro sám nebude vyhľadávaný, kto necíti lásku, tomu ju nemožno dať, kto ju má, tomu ju nemožno vziať, krátky výrok otvára priestor myšlienke, kniha je pre tvorcu tým, čím je pre krásku jej obraz v zrkadle, každý, kto niečo uhádne sa čuduje, keď to uhádne aj niekto iný, k veľkým ľuďom sa ťahajú bolesti ako búrka k vrchom, k nikomu nie je také ťažké byť pokorným ako k niekomu, kto nás nenávidí, jedno pokolenie neodpustí druhému iba svoje vlastné chyby, chudoba je jediné bremeno, ktoré sa stáva tým ťažším, čím čestnejšími býva nesené, humor je anjelik, ktorý sa jedným okom smeje a druhým plače, hudba je poézia vzduchu, hoci si nevážime malý, ale iba veľký rozum, vážime si aj najmenší náznak cnosti, hlava sa mení stále, dobré srdce málokedy, existuje veľkosť ducha, ktorá sa vymyká psychológii, dobro potrebuje čas, aby sa zrodilo, a zlo, aby zomrelo, dielo vytlačené iba veľkými písmenami sa ťažko číta, práve tak život zo samých sviatkov, deti a hodinky nemôžeme stále naťahovať, niekedy ich treba nechať aj bežať, desať bozkov sa zabudne skôr ako jeden, človek nikdy nie je taký krásny, ako keď prosí o odpustenie alebo sám odpúšťa, človek musí mať pred sebou alebo veľké ciele, alebo veľkých ľudí, ináč jeho sily vyprchajú ako sily magnetickej strelky, ktorá je dlho odvrátená od správneho smeru, človek môže byť veľmi citlivý na česť a predsa nijakú nemá, človek je jediný živočích, ktorý sa červená, často bránime nejakú vec slabými dôvodmi, pretože tie najsilnejšie sa neodvážime vysloviť, cieľ musí človek poznať skôr ako trasu, bystrosť bez citu je ako mlynský kameň bez zrna, bojazlivý sa bojí pred nebezpečenstvom, zbabelý počas nebezpečenstva a smelý až po ňom, boh nepripustí žiadnu bolesť, ktorú by nevyvážila ešte väčšia radosť, bieda a nádej sú matka a dcéra, keď sa venujeme dcére, zabúdame na matku, ani jedno obdobie nie je spokojné s vlastným časom: mladí chcú lepšiu budúcnosť ako je prítomnosť, a starí túžia po minulosti, ani jedna doba nepotrebuje básnika natoľko, ako tá, ktorá sa nazdáva, že ho môže nemať, aké šťastie, že nám ostáva aspoň spomienka: jediný raj, z ktorého nás nemôžu vyhnať,
Slovenský jazyk
Anglický jazyk
Ukrajinčina (ukrajinský jazyk)