Citáty a múdrosti - Kamil Peteraj

všetky múdrosti Kamil Peteraj

nezmysly nás uisťujú, že sa máme na čo tešiť, nežite! ušetríte nás, aj seba, zbytočných nepríjemností! ničomu na svete sa nedá odporovať menej ako dirigentovej taktovke, niektoré svinstvá sú také slušné a svedomité, že človek nemá to srdce s nimi nesúhlasiť! niektoré ženy už nemôžu byť staršie, ako sú, niektorým ľuďom cinkajú v srdci veselé drobné, občas, prosím ťa, buď aj človek, nielen občan! odstránili sme otázniky - pribudlo otázok, ohňostroj je vážny pokus premeniť pušný prach na šampanské, optimizmus - posledný azyl pesimizmu, orol nikdy neletí v kŕdli, ovce sú kozy, ktoré majú trvalú, padá prvý sneh – sledujem jednu osamotenú vločku, ktorá nepadá na zem, ale stúpa hore, a mám pocit, že ju odniekiaľ poznám, papagáj je v niektorých bytoch jediný intelektuál, planéty sa dorozumievajú naším šepotom, podaktorých zbadáš až potom, keď odídu, podstata egoizmu - človek môže byť akokoľvek hladný, vlastné prsty si nezje, pošli bodku grafológovi: možno podľa jej hĺbky zistí, že je tvoja, prázdna plechovka sa cíti vyznamenaná každým kopnutím, prechádzať sa pod trávnikom je prísne zakázané! pri vstupe do tej budovy sa bez vyzvania preukážte svojou neschopnosťou, puberťáci sú anjeli v diabolskom veku, raz z dlhej chvíle som objavil ďalekohľadom na mesiaci svoju stratenú ponožku, rybia kosť je vzdialená príbuzná smrekovej vetvičky, rýchliky odchádzajú bujaro do budúcnosti! osobáky sa z nej zdrvené a unavené vracajú, sláva je omyl neúspechu, sloboda je klietka, z ktorej ostali iba dvere: ale tie musia všetci rešpektovať, slovákom sa človek nerodí, slováka z neho urobia, slučka - ten najpoctivejší golier, sochy sa škrabú za uchom nôžkami holubov, starcov dráždi nie mladosť, ale jej šance, sú sochy, ktoré sa domnievajú, že sú zodpovedné za tento národ, šetrite vzormi! škoda, že stoličky nemôžu rodiť: to by bolo na zemi malých šamrlíkov! tanec je konverzácia nôh v cudzích jazykoch, tuším budem musieť prestať jesť, aby som mohol začať žrať, v hoteloch vám upratovačky vymieňajú nielen bielizeň, ale aj ticho, v jednom záchveve jesene je milión smrtí leta, v kolíske sa učia deti prekonávať morskú chorobu, v mydle občas nahlas kýchne lanská kvetina, v obchodnom dome sa vešiaky vyobliekali do nových oblekov, v rukáve kúzelníka je karta, o ktorej nevie ani on sám, v zmrzline nás pozdravuje lanský snehuliak, veľkých ľudí robia malí, verím, že uprostred najtuhšej zimy kvitnú uprostred akejsi neznámej záhrady prekrásne ruže,,, verím, že v banke piesku sú presne zrátané všetky zrnká, vernisáž – stretnutie všetkých nepriateľov toho, kto vystavuje, vlčí mak je kvet, ktorý sa chytil do slnka, vlčiak je kamión, ktorý preváža blší cirkus, vojna potrebuje mnoho odvážnych, pretože je zbabelá,