všetky múdrosti Morgan Scott Peck
pri utrpení, ktoré trvá dlhšie sa prirodzene a takmer nevyhnutne dávame na ústup, naša psychická vyspelosť sa znižuje, naša vyzretosť nás opúšťa, pomerne rýchlo sa stávame detinskí a primitívnejší, utrpenie je stresom, problémy života nemôžeme vyriešiť, pokiaľ sa nepustíme do ich riešenia, môže to vyzerať ako úplná samozrejmosť, ale veľká časť ľudstva to napriek tomu nie je schopná pochopiť, to preto, že než začneme problém riešiť, musíme zaň prijať zodpovednosť, nemôžeme ho vyriešiť, ak prehlásime: to sa mňa netýka, rezignácia bolí, pretože niečo umiera, smrť starého je však zrodením nového, ak si máme vytvoriť novú, lepšiu myšlienku, predstavu, teóriu alebo spôsob chápania, musí stará myšlienka, predstava, teória alebo spôsob chápania zomrieť, rozdiel medzi láskou a neláskou nespočíva v tom, či nám je na prospech, ale v tom, aký má naša činnosť cieľ, v prípade skutočnej lásky je cieľom vždy duchovný rast, v prípade nelásky vždy niečo iného, ryba sa kazí bez soli, človek bez priateľských rad, skutočná láska je záväzok, nemôže byť prechodná a vyžaduje i rozum, keď máme záujem o duchovný rast niekoho iného, vieme, že nemôžeme jednať tak, ako keby o nič nešlo - to by sme tú osobu skôr poškodili, ak nám na nej záleží, musíme k nej určitý záväzok prijať, skutočná láska sa veľakrát objavuje v situáciách, kedy pocit lásky chýba, kedy jednáme láskyplne napriek tomu, že lásku nepociťujeme, skutočná láske je skôr záležitosť vôle než pocitov, ten, kto skutočne miluje, to robí preto, že sa rozhodol milovať, to znamená, že prijal určitý záväzok, či už je pocit lásky prítomný alebo nie, strašná lož, mýtus romantickej lásky v podstate hovorí, že každému mladému mužovi na svete je vopred “súdená” nejaká mladá žena a naopak, naviac nám našepkáva, že každému mužovi “hviezdy určili” len jednu ženu a každej žene jediného muža, keď sa stretneme s osobou, ktorá je nám súdená, poznáme to podľa toho, že sa zamilujeme, sú ľudia, ktorí sa radšej pokúsia novú realitu zničiť, než by zmenili svoju mapu, tieto osoby potom bohužiaľ často vydávajú viac energie na obranu svojho zastaralého svetonázoru, než by pôvodne potrebovali na jeho prehodnotenie, úmysel milovať ešte sám o sebe láskou nie je, rozhodujú skutky, v láske nestačí len dávať - je nutné dávať s rozvahou, a samozrejme i s rozvahou odopierať, väčšina z nás osamelosť trpí a túži uniknúť za múry svojej individuálnej identity do stavu, v ktorom by sa cítili viac spojení s okolitým svetom, zamilovanosť je pocit, ktorý nám takýto únik umožňuje, podstatou tohoto javu je totiž náhle zrútenie časti hradieb nášho ega, čo nám umožňuje splynúť s identitou inej osoby, zlo vyzdvihlo ježiša na kríž, a my sme ho tak mohli vidieť ešte z väčšej diaľky,