všetky múdrosti Seneca ml.
hnev kráľov je vždy krutý, hoci očakávam šťastné udalosti, som pripravený aj na nešťastné, horšia je nenávisť skrývaná ako otvorená, hovorme to, čo si myslíme, myslime si to, čo hovoríme: nech sa reč zhoduje so životom, chcel by som nevedieť písať, chudobe chýba mnohé, lakomstvu všetko, chudobný nie je ten, kto má málo, ale ten, kto chce viac, chvályhodné je robiť to, čo sa patrí, nie to, čo je dovolené, chybou mladosti je, že nemôže ovládnuť vášne, jazva ostáva, i keď je rana vyliečená, je hanebné nenávidieť toho, koho chváliš, je chvályhodné robiť, čo sa patrí, nie to, čo je dovolené, je jedno dobro, ktoré je príčinou a zárukou spokojného života - dôvera v seba samého, je v povahe smrteľníkov, že nič sa im nepáči viac ako to, čo stratili, každé umenie je napodobňovaním prírody, každému veľkému duchu je vlastná trocha bláznovstva, kde nie je ostych ani úcta k právu, poctivosť, spravodlivosť, vernosť, tam je trón vratký, keď človek leňoší a nevzdeláva sa, je mŕtvy a zaživa pochovaný, keď víťaz zložil zbraň, patrí sa, aby aj porazený odložil nenávisť, keďže máme radi svoje chyby, bránime ich a chceme ich skôr ospravedlňovať, keďže nie je isté, kde ťa čaká smrť, čakaj ju všade, kohút najviac zmôže na vlastnom smetisku, kráľovstvo neznáša dvoch, kto čokoľvek dobré povedal, všetko je mojím majetkom, kto dobre znáša chudobu, je boháč, kto dobrodenie preukázal, nech mlčí, hovoriť má, kto ho prijal, kto ľutuje svoje chyby, je takmer nevinný, kto má najviac? ten, kto chce najmenej, kto má veľa, chce viac, kto nemôže v nič dúfať, pre nič nezúfa, kto rozhodol niečo bez vypočutia druhej strany, i keď rozhodol dobre, predsa nebol spravodlivý, kto sa vyrovnal so smrťou, odvykol si od otroctva, kvetu, ktorý často presádzaš, sa nedarí, kým som zostarol, staral som sa, aby som dobre žil, v starobe, aby som v pokoji zomrel, ľahko odpúšťa ten, komu treba odpustiť, lakomec nie je dobrý k nikomu, no najhorší je sám k sebe, lakomosť je najsilnejšou skazou ľudského rodu, láska nie je zlučiteľná so strachom, láska sa ničoho nebojí, ľudia veria skôr očiam ako ušiam, ľudia vidia viac na cudzom ako na sebe, každý si má najprv zamiesť pred vlastným prahom, malé starosti hovoria, veľké strácajú reč, malé svätokrádežné činy sa trestajú, veľké sa triumfálne oslavujú, malý dlh robí dlžníka, veľký nepriateľa, mám menej, ako som dúfal: ale dúfal som možno viac, ako som mal, mať bohatstvo a trpieť, to je najhorší druh núdze, milo sa spomína na to, čo bolo ťažké znášať, možno mi chýba vychovanie a utrpím ešte veľa rán pre svoje jediné prianie: byť sám sebou a nebyť sám, možnosť škodiť umožňuje zradcovi dôvera, múdry človek sa viac teší z toho, čo dal, ako z toho, čo dostal, mýli sa ten, kto si myslí, že vládca je bezpečný tam, kde nič nie je bezpečné pred ním,