všetky múdrosti Valeriu Butulescu
ó, príroda! keby si ma stvorila aspoň dubom! ale ty si ma urobila listom, občas si spomeniem na tých, ktorí objavili ameriku pred kolumbom a utopili sa pri návrate, objemné knihy vzbudzujú úctu, ale často zostávajú neprečítané, odjakživa som myslel na smrť, keď zomriem, povedia, že som to tušil, odsudzovanie fajčenia utvrdilo v nefajčiaroch vieru, že sú nesmrteľní, oni možno boli, a ak neboli, mohli byť, opustil dedinu, aby mohol v meste spievať o živote sedliaka, originálny ako papagáj pri prvom počutí, orol je náš ideál, hoci sliepka je oveľa užitočnejšia, orol zostane orlom, aj keď chytá sliepky, osol prijme každé bremeno, len nech ide na čele stáda, ospalé pravidlo plodí výnimky, ovca nikdy nepochopí, prečo sa zmŕtvychvstanie musí sláviť baránkom, pani, máte niečo z ladnosti srny a časť jej inteligencie, paradox: čím viac som sa k nej približoval, tým sa mi zdala menšia, pedagogika: veda o tom, ako žiť z nevedomosti žiakov, pegas, ktorý prišiel o krídla, je vždy viac ako kôň, peniaze sú základným princípom života, keď máš peniaze, môžeš si dovoliť aj ďalšie princípy, pevnosť bola taká chatrná, že sa ju nepriatelia báli obliehať, písať a predstavovať si, že si sa narodil pred guttenbergom, píšem, pokúšam sa zabalzamovať svoje myšlienky, plač dedíme, len spevu sa musíme učiť, plamene alexandrie zmenili noc v deň, nasledovalo však dlhé obdobie temnoty, plod ovocného stromu nepredstavuje štedrosť, či túžbu po pokračovaní, po ľudovítovi xviii, boli ďalší ľudovítovia, ale história ich už nechcela počítať, po objavení mydla zmizlo veľa špecifických zápachov, po takej reči mám chuť mu jednu streliť, ale v parlamente je to zakázané, môžem ho nanajvýš interpelovať, po ťažkých rokoch štúdia som získal právo nič nerobiť, po tme sa človek mimovoľne oprie aj o zlú myšlienku, po určitom čase sa vrstva hrdze stáva ochranou, po určitom čase si mýlime to, čo nebolo, s tým, čo mohlo byť, pod touto chabou myšlienkou sa papier pýta: len pre toto som sa zrodil? poďakujme slnku, aj keď na nás svieti neúmyselne, podľa mňa je holá pravda nemorálna, poďme za vlastným osudom, keď sme sa už narodili, podmorské útesy, najnebezpečnejší sú nepriatelia, ktoré sa nedokážu vynoriť nad hladinu, poézia je rosa blýskajúca sa na slnku, próza života začne, keď nás rosa zmáča, poézia sa zrodila tej noci, keď človek začal premýšľať o mesiaci s vedomím, že je nepožívateľný, poézia utrpenia, ach, tí básnici, ktorí si ešte nájdu čas na zrýmovanie bolesti, pokúsim sa zabudnúť, len mi to pripomeňte, pokúšam sa predbehnúť čas aspoň o jednu výplatu, pokým nebol vystavený úmrtný list, nikoho nemožno považovať za mŕtveho, poradíme sa s kompasom, určite nás nasmeruje na sever, my sa vydáme na juh, poraziť znamená presvedčiť, poslali sme toľko poslov na druhý svet, ani jeden sa nevrátil, musí tam byť veľmi dobre, posledné ideály skončili tragicky, utopili sa v hlbokom pohári sebauspokojenia, posledné želanie obesenca: bezváhový stav, povinná spása, povrazolezci tvrdia, že vedú vyrovnaný život, pozná mesiáš pojem „akademická štvrťhodinka“?