Citáty a múdrosti - Valeriu Butulescu

všetky múdrosti Valeriu Butulescu

požívali kompas len na to, aby si zmerali zblúdenie, pravda zvíťazila, na váhach je lož ľahšia, pre moc neexistuje zvieracia kazajka, pre nás slnko zapadlo, hory ho vidia i naďalej, pre niektorých obrúčka znamená zlatú nulu, prečo musia byť levy v klietke? aby ich nikto neukradol, prečo sa aj päťdesiate výročie prvého sobáša volá zlatá svadba? prečo so mnou súhlasia? pretože sa našli v mojom falošnom zrkadle, to ich odráža takých, akými by chceli byť, prečo starí gréci postavili toľko zrúcanín? prečo z hliny? človek mal byť urobený z nehrdzavejúcej ocele, predstavivosť čitateľov a tlačové chyby dajú aforizmom nový zmysel, premýšľam viac ako osem hodín denne, myslíte, že sa mi to započíta do penzie? prepojenosť: drevo živí oheň a oheň živí požiarnikov, pri niektorých veršoch začneš ľutovať nepoškvrnenú belosť papiera, pri rybárčení sa výborne uvoľním, na druhý deň som taký uvoľnený, že by som najradšej zase šiel na ryby, pri spoločnom nešťastí sú ľudia solidárnejší ako pri spoločnej radosti, pri stroskotaní sa ako poslední utopia optimisti, priateľ, nepriateľ môjho nepriateľa, priateľská rada: keď si sa už dostal k medu, nepovažuj sa hneď za medveďa, príliš veľa svetla oslepuje, teda, robí tmu, príroda je láskavá, necháva nás zostarnúť, aby sme prestali smútiť za životom, prometeus sa obetoval, aby sme si mohli pokojne zapaľovať cigarety, proroci, čím lepšie ich platia, tým optimistickejšie znejú ich proroctvá, prvá reakcia, ktorú v nás vyvoláva zlá správa, je poslať ju ďalej, pyramídy, ach, toľké investície pre hermetické zachovanie mikróbov z dávnych vekov, rastliny v tieni nemajú na výber: buď rýchlejšie rastú alebo zahynú, raz príde deň, keď už nebudeme ani starí, raz vľavo, raz vpravo, tak postupuje had, realita, zjavuje sa mi zriedka, aj to iba vo sne, reumatizmus, matuzalema boleli kolená pri každej zmene epochy, riaditeľ bol odrazu taký láskavý, že keby som bol v tej chvíli umrel, možno by ma aj nechal odviezť na cintorín na podnikovom aute riadny pahorok musí mať aspoň jednu dolinu, rovnováhu nachádzam, až keď prídu na mňa mdloby, rozsievame štedrosť v nádeji, že nám zarodí vďačnosť, ryba plávajúca vo vlastných slzách, s očami upretými na hviezdy ideálov nevidíme, že šliapeme po tráve a kvetoch, s takými bokmi by sa pred desiatimi tisícami rokov mohla stať bohyňou plodnosti, samovrah sa nebojí smrti, bojí sa života, samovražda je zločin, samovrahov by mali vzkriesiť a prísne potrestať, sizyfos nezomrie od únavy, ale od nudy, skláňam sa pred ľuďmi s mozoľmi s podmienkou, že ich majú na rukách, skôr ako sa naučíme hrať sa na život, musíme sa naučiť hrať sa na školu, skôr ako začneš vyjednávať s vlkom, nasaď mu náhubok, skromný potôčik s brehmi veľtoku, skúma vlastný životopis cez mikroskop, preto sa mu zdá byť taký veľkolepý, skús definovať nič, budeš potrebovať veľa slov, skúsený dáva rady, každá rada je preňho novou skúsenosťou, skutočnosť, že žijeme, nemusí byť vždy dôkazom našej existencie, skutočný časopis je ten, ktorý zverejňuje moje veci, skutočný humorista musí vzbudzovať smiech tým najvážnejším spôsobom,