Citáty

človek môže byť zničený, ale nikdy porazený, sloboda môže byť dočasne zničená, ale nikdy, nikdy nebude porazená, človek nie je v starobe múdrejší, je len opatrnejší, dva roky potrebujeme, kým sa naučíme hovoriť a päťdesiat, kým sa naučíme mlčať, každý má pravdu, pokiaľ sa nemýli, kto nie je komunista, je buď blázon, alebo darebák, len ten nevie čo je strach, kto nepozná nebezpečenstvo, lepšie je zomrieť postojačky, než žiť kľačiačky, ľuďom, s ktorými pracujeme, musíme dôverovať úplne, alebo vôbec nie, morálne je to, čo aj s odstupom času považujeme za dobré, nemorálne, čo považujeme za zlé, múdrosť starcov je veľký podvod, nestarnú k múdrosti, starnú k opatrnosti, najľahší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady, najlepšou matkou je žena, ktorá neváha zobudiť o tretej ráno svojho muža, lebo má dojem, že dieťa plače, nech žije ktorýkoľvek z nás, žijú v ňom obaja, potrebujeme dva roky, kým sa naučíme hovoriť a päťdesiat, kým sa naučíme mlčať, príbeh so šťastným koncom býva v rozprávkach, príčinou všetkého nešťastia a zla na svete je egoizmus, vieme o tom, a predsa nám to nebráni v pestovaní vlastného egoizmu, spisovateľ musí byť nepodplatiteľný a čestný ako sluha boží, spisovateľovým remeslom je hovoriť pravdu, staroba nie je priveľkým nešťastím, ak uvážime aj druhú možnosť, strach pred smrťou rastie úmerne s bohatstvom, strašne ľahko je byť nevšímavým vo dne, zato v noci – to je celkom iné, svet je krásny a stojí za to oň bojovať, šťastie je dobré zdravie a zlá pamäť, šťastie je, že tomu najhoršiemu do poslednej chvíle neveríme, to, čo nevieme, len veľmi ťažko dokážeme vysvetliť deťom, treba rýchlejšie pracovať, teraz stmieva, veľké ideály nepotrebujú len krídla, ale aj terén, odkiaľ by mohli vzlietnuť, veľkým ideálom nestačia len krídla, musia mať aj priestor, z ktorého by vzlietli, veríme, že dokážeme žiť,,, veselosť je druhom odvahy, vojnu treba vyhrať! všetci chcú mier – čo je to mier? všetko je ľahšie, keď sme zlí, zem by mala byť zveľaďovaná, nie vykorisťovaná, zo všetkých živočíchov sa vie smiať iba človek, hoci má na to najmenej dôvodov, zrkadlo nemôže odrážať bohov, keď sa doň pozerajú opice, ži tak, aby si mal radosť, pracuj tak, aby si nemusel šetriť, ver tým, ktorí veria tebe, a choď tam, kde na teba čakajú, aj psy štekajú na toho, koho nepoznajú, ak sa opije muž, dáva sa viesť dospelým chlapcom, potáca sa a nepozoruje, kade kráča, lebo má vlhkú dušu, aké nádherné je to, čomu rozumiem! aké nádherné musí byť to, čomu nerozumiem! ako pavúk stojaci uprostred pavučiny zbadá, keď nejaká mucha porušila vlákno a rýchlo tam beží, ako keby sa hneval, že mu roztrhla sieť, tak duša človeka, ak je poranená časť tela, rýchlo sa ta uberá, akoby neznášala zranenia tela, s ktorým je pevne a úmerne spojená, deň je prípravou noci a noc je prípravou dňa, po ceste hore nasleduje cesta dolu, po víťazstve jedných nasleduje ich porážka a víťazstvo druhých, hlupák sa pri každom vtipnom slove zhrozí, hranice ducha nenájdeš ani vtedy, keď prejdeš všetky cesty, charakter človeka je jeho osudom, každý deň skončí niečo, pre čo je človek smutný, ale každý deň sa zrodí niečo, pre čo je hodno žiť a zápasiť, keby sa šťastie zakladalo na telesných rozkošiach, pokladali by sme za šťastie i voly, ktoré nájdu v hrante hrachor, len vďaka chorobe poznáme cenu zdravia, ľud má bojovať o zákon ako o hradby, množstvo vedomostí ešte nie je rozum, myslenie je veľká vec, nekonajte a nehovorte ako zo sna, nemožno vstúpiť dvakrát do tej istej rieky, nesúďme ledabolo o najväčších veciach, nikdy sa nemožno pozrieť viackrát na tú istú oblohu, oči a uši sú zlými svedkami ľuďom, ktorí majú barbarské duše, patrilo by sa efezským, aby sa všetci dospelí obesili a zanechali mesto nedospelým, lebo vyhnali svojho najzdatnejšieho muža hermodora, hovoriac: z nás nech nie je nikto najzdatnejší, a keď už, tak inde a u iných, pravda je na dne studne, ktorá nevysychá, príroda chce byť zahalená tajomstvom, ťažko bojovať s priveľkou žiadostivosťou, lebo čo si ona želá, kúpi si za dušu, tí, ktorí rozprávajú premyslene, musia sa opierať o to, čo je všetkým spoločné, vďaka chorobe poznáme hodnotu zdravia, vďaka zlu hodnotu dobra, vďaka hladu sýtosť, vďaka únave pokoj, veď aj psy štekajú na toho, koho nepoznajú, vedomosti ešte neprinášajú rozum, všetko plynie, nič netrvá, aj keby si pacient mohol byť vedomý toho, že jeho stav je veľmi vážny, on sa môže uzdraviť, keď má vieru vo svojho dobrého lekára, ak nie si pripravený zmeniť svoj život, niet ti pomoci, ako si udržať zdravie? nejesť do sýtosti, nebáť sa námahy, choroby neprídu na nás z jasného neba, ale sa vyvinú z našich každodenných hriechov proti prírode, keď ich počet prekročí istú hranicu, prepuknú nečakane a prudko, iba ten, kto je zdržanlivý v jedení, sa vie ovládať aj v politike a pri výkone moci, kde je láska k ľuďom, tam je aj láska k umeniu, lekárske povolanie je fraška, v ktorej hrajú traja herci: pacient, lekár a choroba, ľudské telo je chrám, choroba je trhlina v harmónii, zdravie je súzvuk, mlčanie nepozná smäd, ani nudu a bolesť, nech vaše pokrmy sú aj vašimi liekmi, nejedz do sýtosti a neľakaj sa roboty, smutný je život, keď ním povieva odporná chtivosť po peniazoch, ako ľadový vietor, umenie dlhé, život krátky, z mozgu pochádza na jednej strane rozkoš, radosť, smiech a hry, na druhej strane zármutok, žiaľ a nespokojnosť, život je krátky, umenie dlhé, príležitosť prchavá, pokusy neisté, rozhodovanie ťažké, predsa však musíme liečiť, ak sa zahľadíš do vlniacich sa vôd mora jasným, neskaleným zrakom, tak uzrieš v každej vlne odraz najvyššej pravdy a krásy, bohatstvo sa nedostáva vždy k najlepším, čítaj správne prítomnosť a kráčaj s budúcnosťou, hlas ľudu – hlas boží, každý, kto má dobré srdce v tele, ctí si svoju ženu a nežne ju chráni, kde je viac ľudí, tam je úspech, keď sa to už stalo, i blázon zmúdrie, ľahká je úloha, keď o drinu sa delia mnohí, múdro sa rozhodnúť, trpezlivo vykonávať, muž sa má vyznať v hrách, pravý muž nepozná predsa väčšej slávy než z víťazstva vlastných rúk a nôh, na svete niet nič slabšie ako muž, nešťastím predčasne vädnú smrteľníci, nie je nič vznešenejšie a nádhernejšie, ako dvaja manželia, ktorí sú vnútorne jednotní, niet väčšej slávy pre človeka, než skrze cvičené ruky a nohy, radšej byť žobrákom na zemi, ako kráľom v ríši tieňov, sebadôvera je základom sebaúcty, šťastie je to jediné, čo môžeme dávať bez toho, aby sme ho mali, v mladosti a kráse je zriedka múdrosť, veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté, videl mestá, mnohých ľudí a poznal ich mravy,