všetky múdrosti Anatole France
irónia je veselosť a radosť múdrosti, je dobré, keď je naivné srdce, ale nie hlava, je lepšie byť hlúpym tak ako všetci, ako byť múdrym tak ako nikto, je lepšie pochopiť málo, ako nesprávne pochopiť veľa, je pozoruhodné, aký veľký vplyv majú naše šaty na stav našej morálky, je v povahe človeka, že rozmýšľa rozumne a koná nerozumne, je veľká otázka, či ľuďom treba vnucovať šťastie proti ich vôli, každá neresť, ktorú zničíte, má odpovedajúcu cnosť, ktorá zahynie spolu s ňou, každá zmena, aj tá, ktorú sme si želali, prináša čosi melancholické, s tým, čo odchádza, odchádza totiž aj kúsok z nás, každú morálku, ktorá nie je našou vlastnou, pokladáme za nemorálnosť, každý si po svojom sníva svoj životný sen, každý z nás má pred smrťou pristaviť ešte jedno krídlo ku svojej budove, keby bol napoleon býval rovnako inteligentný ako spinoza, bol by napísal štyri zväzky kníh v manzardke, keby bolo absolútne nevyhnutné vybrať si, radšej by som spáchal nemravný skutok ako krutý, keby sa nejaká krivda napravila už na tomto svete, nikto by si na jej napravovanie nebol vymyslel druhý svet, keby sa z historických kníh vyhodili všetky klamstvá, boli by ohromne nudné, keby sme všetko vedeli, nemohli by sme zniesť život ani hodinu, keď budú zákony spravodlivé, ľudia budú spravodliví, keď človek, ktorý svedčí, je vyzbrojený šabľou, treba počúvať šabľu, a nie človeka, keď milujeme, bývame poverčiví, keď povieme, že život je dobrý, a keď povieme, že život je zlý, povieme niečo, čo vôbec nemá zmysel, treba povedať, že život je dobrý, aj zlý zároveň, keď sa zrodí nezákonná moc, stačí len to, aby ju zákon uznal a hneď sa z nej stane moc zákonná, keď zistíme, že o nás niekto vie, akí sme slabí, oberá nás to vo vzťahu k nemu o všetku odvahu, keď žartuješ, rozprávaj vážne, keď rozprávaš vážne, žartuj, keďže spravodlivosť dáva sankciu akémukoľvek bezpráviu, kdekto z nej čerpá pocit bezpečia, klamná predstava, že sme bez predsudkov, je ten najväčší predsudok, kniha je ópium západu, knihy nikdy nikomu nepožičiavaj, pretože ti ich nikto nevráti, jediné knihy v mojej knižnici sú tie, ktoré mi požičali iní, knihy, ktoré každý obdivuje, sú tie, ktoré nikto nečíta, krásny verš je ako slák kĺzajúci po našich ozvučných strunách, básnik v nás nerozospievala svoje myšlienky, ale naše, kresťanstvo sa ustanovilo až vtedy, keď sa mu prispôsobil stav mravov a keď sa ono samo prispôsobilo stavu mravov, kresťanstvo urobilo veľa pre lásku tým, že z nej urobilo hriech, kto málo žije, málo sa mení, kto sám málo hovorí, ani vo sne mu nenapadne, že aj slová sú činmi, ktorý nový objav nezväčší náš žiaľ? ľahko sa víťazí tomu, koho každý pokladá za neporaziteľného, len hlupák má odpoveď na všetko, len vtedy ľúbime naozaj, ak ľúbime bez príčiny, lepšie je rozumieť málo, ako rozumieť zle, ľudia nazývajú civilizáciou súčasný stav mravov, mravy minulosti nazývajú barbarstvom, ľudia sa najčastejšie dostanú do sporu kvôli slovám, najradšej zabíjajú kvôli slovám a kvôli slovám idú zomierať, ľudia trpia, pretože majú pocit, že sú okradnutí o niečo, o čom sa domnievajú, že je to dobré, keď to majú, boja sa, že to stratia a nakoniec trpia, že musia zniesť niečo, o čom si myslia, že je to zlé, zničme tieto povery a tým odstránime príčinu všetkého zla, ľudia, ktorí nemajú žiadne chyby, sú strašní, nemáme žiadnu možnosť, ako ich zneužiť, ľuďom sa vyčíta, že hovoria stále o sebe, ale to je predsa téma, ktorej rozumejú najlepšie, ľudstvo sa skoro celé skladá z mŕtvych, veď ako je len málo živých v porovnaní s tými, ktorí už dožili, maličkosti zaberajú v živote veľké miesto, mám radšej omyly nadšenca, než ľahostajnosť mudrca, máme lieky, ktoré spôsobujú, že ženy hovoria, ale žiaden nato, aby mlčali, medzi inteligenciou a bolesťou je taký úzky vzťah, že práve najinteligentnejšie bytosti sú schopné najväčšmi trpieť, medzi zločinom a nevinou je iba hrúbka opečiatkovaného listu papiera,
Slovenský jazyk
Anglický jazyk
Ukrajinčina (ukrajinský jazyk)