všetky múdrosti François de La Rochefoucauld
kadečo by sme si neželali, len keby sme vedeli, čo si to vlastne želáme, každý hovorí dobre o svojom srdci, nik sa ale neosmelí hovoriť dobre o svojom rozume, každý sa sťažuje na svoju pamäť, ale nikto si nesťažuje na svoj rozum, keby sme boli bez chýb, nemali by sme toľko radosti pri vyhľadávaní chýb našich blížnych, keby sme mali posudzovať lásku len podľa jej prejavov, pripomínala by skôr nenávisť ako priateľstvo, keby sme priateľom nič nepredstierali, nikdy by sme žiadnych nemali, keby sme sami nemali nijaké chyby, nebolo by takým veľkým potešením nachádzať ich u druhých, keď človeka okabátia nepriatelia a zradí priateľ, nevie sa z toho spamätať, ale ak to isté urobí on sám, má nesmiernu radosť, keď nás neresti opúšťajú, lichotíme si, že ich opúšťame my, keď nás priatelia opustia, nájdeme na nich neznesiteľné vlastnosti, keď odmietame chválu, vyjadrujeme tým želanie, aby nás pochválili dvakrát, keď sa mladí ľudia nazdávajú, že sú nenútení, v skutočnosti sú nevychovaní a hrubí, krádeže a vraždy sa oplatí robiť len vo veľkom - vtedy dostanú iné, nevinné, alebo úctyhodné pomenovanie, kto bojoval s chudobou alebo s lopotnou prácou, bude silnejší a skúsenejší ako ten, kto ostal sedieť doma pri plnej mise, kto chválu od seba odmieta, chce, aby bol dvakrát chválený, kto príliš skromne hovorí o svojich dobrých vlastnostiach, obyčajne býva ten najneskromnejší človek, kto sa príliš venuje malým veciam, obyčajne sa stáva neschopným vnímať veľké, láska je iba jedna, jej napodobenín však na tisíce, láska k spravodlivosti je u mnohých ľudí len strach, aby sami neutrpeli nespravodlivosť, láska, ak nemá zahynúť, musí prekonávať prekážky, láska, takisto ako oheň, nemôže existovať bez ustavičného pohybu a umiera, len čo prestane dúfať a báť sa, len málo ľudí neprezrádza už s prvými príznakmi pokročilejšieho veku, ktorým smerom sa nachýli ich telo a duch, len málo vecí by sme si priali, keby sme dokonale poznali to, po čom túžime, len málokto je zahanbený tým, že ho milujú, keď už prestal milovať, lož môže byť ospravedlnená len neoprávnenou podozrievavosťou tých, ktorým je určená, lož sa niekedy tak rafinovane maskuje za pravdu, že nenechať sa ňou oklamať znamenalo by nemať zdravý úsudok, ľúbiť znamená žiť životom toho, koho ľúbime, ľudia majú väčšinou - tak, ako rastliny - skryté vlastnosti, ktoré sa iba náhodou objavujú, ľudské chyby sa vyvíjajú s časom, tak ako vrásky na tvári, ľudské šťastie a nešťastie nezávisí len od ľudskej povahy, ale aj od osudu, luhať vie koniec–koncov každý, nebezpečný je však ten, kto si svoje lži pamätá, málo je počestných žien, ktoré by svojou počestnosťou neboli sýte, málo ľudí je takých múdrych, aby vedeli, koľko narobili zla, márne je hľadať pokoj, ak ho človek nemá v duši, milenci sa spolu nikdy nenudia, lebo sa rozprávajú iba o sebe, milovaná bytosť má nad nami väčšiu moc než my sami, milovať znamená žiť životom toho, koho milujeme, odpúšťame do tej miery, do akej milujeme, nemožno po druhý krát milovať to, čo sme už milovať prestali, milujeme vždy tých, ktorí nás obdivujú, ale nie vždy tých, ktorých obdivujeme my, mladosť je vlastne horúčkovitý stav ducha, mlčanie je najbezpečnejšia úloha pre človeka, ktorý si neverí, mnohí ľudia opovrhujú dobrom, ale málokto ho vie rozdávať, mnoho ľudí si myslí, že myslí, hoci iba zoraďuje svoje predstavy, moc, ktorú nad nami majú ľudia, ktorých milujeme, je takmer vždy väčšia ako tá, ktorú máme my sami, možno dávať rady, ale nemožno naučiť konať, možno dosiahnuť zásluhy bez mena, žiaľ, aj meno je zásluha, môžeme sa zdať veľkými v postavení, ktoré je nižšie, ako zodpovedá našim zásluhám, ale často vyzeráme malí v postavení, ktoré je väčšie ako my, múdreho urobí šťastným málo, hlúpeho nič na svete, preto sú takmer všetci ľudia nespokojní, muž by mal prichádzať domov ako vojnová loď do materského prístavu a nájsť tam útechu, povzbudenie a podporu, na najvyššom stupni priateľstva priateľovi neodhaľujeme svoje vlastné nedostatky, ale nedostatky jeho osobnosti, na odpor proti správnym názorom sa tvrdošijne staviame častejšie z pýchy, ako z nedostatku rozumu, vidíme prvé miesta obsadené a nechceme sa uspokojiť so zadnými sedadlami,
Keby sme mali posudzovať lásku len podľa jej oqdizunu, oqhonlímzkz ax rjôq mdmáuhrť zjn oqhzsdľrsun.
Kto príliš skromne hovorí o svojich dobrých ukzrsmnrshzbg, naxčzimd aýuz sdm mzimdrjqnlmdiší čknudj.