Citáty a múdrosti - Seneca

všetky múdrosti Seneca

peniaze ešte nikoho neurobili bohatým, pohni sebou, pohneš svetom, pokiaľ žiješ v súlade s prírodou, nebudeš nikdy chudobný, popol všetko zrovná, nerovnakí sa rodíme, ale rovnakí zomierame, pravá únava je únava z hlúposti, pravé dobro je také, ktorého darcom je rozum, právo je v zbraniach, pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou, prečo ešte stále nechceme uznať svoje chyby a hriechy? preto, lebo ešte stále sme otrokmi hriechov, podobne, ako rozpovieš svoj sen po spánku, tak aj priznanie sa ku chybám a hriechom svedčí o zdravej duši, prebuďme sa teda, aby sme uznali svoje hriechy, pri dobročinnosti platí medzi dvoma ľuďmi toto pravidlo: prvý má hneď zabudnúť, že dal, druhý nikdy nezabudnúť, že dostal, priateľ by mal znášať priateľove slabosti, príroda nám všetkým vraví: nikto neklame, ak budeš mať synov, možno, že budú krásni, ale je možné, že budú škaredí, niektorý z nich sa môže stať rovnako záchrancom, ako zradcom vlasti, môžeš dúfať, že si ich budú tak vážiť, že sa nikto neodváži pred tebou na nich nadávať, ale mysli aj na to, že môžu byť tak málo čestní, že sami budú živou kliatbou, prvým a najväčším trestom hriešnikov je vedomie, že zhrešili, radšej by som chcel byť porazený v dobrom, ako zvíťaziť v zlom, radšej byť porazeným v spravodlivom boji, ako víťazom v nespravodlivej vojne, rodičia chvália svoje deti a tým podvedome aj seba, rozkázať sebe, to je najväčšia moc, rozum rozhoduje o tom, čo je dobré a čo je zlé, silnejší je, kto zvíťazí nad žiadostivosťou, než kto podrobí nepriateľa, slepca nazývaš nešťastným, ale nešťastným nenazveš toho, kto nemá zmysel pre dobré skutky, slúžiť iba sám sebe je najťažšie otroctvo, smrť je niekedy trestom, často darom, pre mnohých bola dobrodením, snaž sa nerobiť nikdy nič proti svojej vôli, spomienky na prežitú rozkoš sú dlhšie a vernejšie, ako prítomnosť, spôsob reči je verným obrazom ducha, starnúť začíname, keď máme osemnásť rokov, staroba je nevyliečiteľná choroba, šikovný historik vie podať porážku ako malé víťazstvo a malé víťazstvo opísať ako triumf, šťastie priateľov získava, nešťastie preveruje, šťastný a prirodzený život je jedno a to isté, šťastný je ten, kto dokáže spoznať podstatu veci, šťastný nie je ten, kto sa iným takým zdá, šťastný je ten, kto sám seba za šťastného pokladá, šťastný život je snom všetkých ľudí, tak ako báseň, aj život sa hodnotí nie podľa dĺžky, ale podľa kvality, tak ako polia netreba zaťažovať každý rok, aby plodili obilie, lebo nikdy neprerušená plodnosť ich vyčerpá, tak aj nepretržitá práca nakoniec zlomí rozbeh ducha, ten, čo nič nerobí, má vždy veľa pomocníkov, ten, koho pohltilo more držiaceho kormidlo a vzpierajúceho sa, nech je pochválený, aj keď stroskotá, ten, koho sa mnohí boja, musí sa báť mnohých, treba sa aj učiť, aj v praxi uplatňovať, čo si sa naučil, trvalé nešťastie má tú jedinú výhodu, že tých, ktorých stále sužuje, nakoniec zocelí, túžba po moci zbavuje človeka sebakontroly, úcta krotí vášne a potláča aj chyby, učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu pokojným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny, učme sa pohybovať sa na vlastných nohách, učte sa pre život, nie pre školu, usilovnosť je najlepším pomocníkom priemerného nadania, ustavične sa báť smrti je krutejšie, ako umrieť, uváž, koľko dobrého prináša so sebou včasná smrť a ako mnohým ľuďom škodilo, že žili príliš dlho, užitočnejšie je vedieť niekoľko múdrych pravidiel, ktoré by ti mohli poslúžiť, ako naštudovať mnoho neužitočných vecí, väčšou námahou sa peniaze udržia, ako získajú,