všetky múdrosti Valeriu Butulescu
jeseň, inflácia listov, jestvuje kritika kritiky, ktorá je tiež z času na čas kritizovaná, jestvujú púšte s piesočnými oázami, jún, ako krásne spievajú topole, keď sa vzpierajú vetru, k niektorým ideálom sa musíš znížiť, k veľkoleposti končiarov prispievajú aj hlboké údolia, kanárik obklopený mačkami začne veriť v dobrodenie klietky, každú chvíľu v sebe zacítim zviera, spútané opratami výchovy, každý inteligentný veriaci má chvíle pochybnosti, každý nech sa smeje podľa stavu svojho chrupu, každý rok nevšímavo prežívame deň vlastnej smrti, každý spisovateľ svojím spôsobom prispieva k odlesneniu planéty, keby dákovia nemali vysoké hory, aj oni by stavali pyramídy, keby na jeho pohrebe plakali len dlžníci, aj tak bude dosť žiaľu, keď archeológovia nájdu nejaký poklad, najväčšiu radosť má minister financií, keď budú sudcovia robiť aj katov, tresty budú oveľa miernejšie, keď cítiš, že klesáš na dno, nerozprávaj o vzájomnej pomoci, keď desať čitateľov zíva, nebudem sa už zaujímať o názor erudovaných kritikov, keď hlúposti narastú krídla, zatiahne sa nebo, keď hmota stratí vnútornú energiu, stane sa pevnou, keď chceš študovať močiare, musíš sa do nich zahĺbiť, keď chceš, aby ťa všetci zdravili, povedala mucha, stačí, ak si sadneš na riaditeľov klobúk, keď iní klesajú na dno, tebe sa zdá, že stúpaš, keď ľudia zomierajú od smiechu, aj to je tragédia, keď nemám odvahu odmietnuť, stávam sa štedrým, keď opisuješ slnko, nezačínaj jeho škvrnami, keď padajú krúpy, nelamentuj ani nehromži, radšej sa schovaj pod strechu, keď počul, že zaplatí vlastnou hlavou, potešil sa, nedúfal, že z toho tak ľahko vyviazne, keď sa pretrhla niť, bábka sa zrútila, to bolo jej prvé nezávislé gesto, keď sa ženy pokúšajú o sebakritiku, nájdu si okúzľujúce nedostatky, keď smrť mešká, nehovor pred ňou o dochvíľnosti, keď ste sa ma pri narodení nepýtali na môj názor, nechajte ma zomrieť ako ja chcem, keď ťa príroda obdarí silou, odvaha príde sama, keď upadneme do dezilúzií, začneme sa utešovať myšlienkou, že sme smrteľní, keď vlk otvorí papuľu, nepočítaj mu zuby, keď vykonáš dobrý skutok, nemusíš si vždy zachovať čisté ruky, kedysi sa zvieratá s ľuďmi rozprávali, teraz mlčia, presvedčené o zbytočnosti dialógu, klamár neverí nikomu, kočiša postihlo nešťastie, jeho koňovi narástli v noci krídla, kolísavosť života nás baví len v kolíske, koľkí faraóni by sa nazdali, že sa z pyramíd dostanú rovno do britského múzea? koľko drám sa niekedy skrýva za slovom pokoj, kone škriabu, a my sa nazdávame, že nám dávajú za pravdu, kone zvíťazili v mnohých bitkách, ale z histórie aj tak nič nepochopili, kopať studne je povznášajúcejšie než stavať pyramídy, krása je kvet múdrosť je kameň, krásnej kokete je súdené nevydať sa, napriek tomu, že ju všetci chcú, kritici vidia hudbu a počujú maľbu, kto je to samovrah? vlastný kat alebo vlastná obeť? kto nepozná hory, žasne nad veľkosťou vŕšku,