človek nestráca vždy, keď niečo odmieta, človek nie je šťastný, dokiaľ si jeho ničím neobmedzená snaha sama nestanoví medze, človek pozná seba, keď pozná svet, ktorý pozoruje v sebe a seba v ňom, človek si myslí, že musí byť starý, aby bol múdry, ale v skutočnosti s pribúdajúcimi rokmi má čo robiť, aby zostal taký múdry, aký bol, človeka nepoznávame podľa myšlienok, ale podľa skutkov, nie, keď myslí, ale keď tvorí, čo má, poznáva svoju cenu, čo človek nevie, to potrebuje a čo vie, to zas nepotrebuje, čo je ťažšie: zasievať alebo zbierať? to druhé! čo si zdedil po svojich otcoch, to musíš dobyť, aby si to skutočne mal, čo už môžeme nazvať svojim vlastným okrem energie, sily a vôle! keby som mohol povedať, čo všetko som prevzal od svojich veľkých predchodcov a vrstovníkov, veľa by toho nezostalo, dejiny môže hodnotiť iba ten, kto ich sám prežil, deti milujú toho, kto ich miluje, a kto nemôže milovať, veľmi málo dosiahne pri výchove, deti nemôžeme stvárňovať podľa svojej vôle, musíme ich mať, milovať a vychovávať čo najlepšie a inak ich nechať na pokoji, detstvo sa vyznačuje tým, že vie zo všetkého všetko urobiť, že sa nedá pomýliť ani najočividnejšími zámenami, dialektika života učí, že nie je vždy rozumné konať rozumne, to však nie je ospravedlnením pre hlúposť, dieťa a mladí ľudia, ktorí blúdia svojou vlastnou cestou, sú milší ako tí, čo idú správne cudzími cestami, dokiaľ muž ženu miluje, hovorí s ňou najmä o nej, ak ju prestane milovať, hovorí s ňou o sebe, dokonalosť je norma nebies, iba túžba po dokonalosti je ľudskou normou, doprajte mi zdať sa, kým sa nestanem, entuziazmus je smiešny pre toho, kto ho nie je schopný, ešte milšie ako cestovanie je návrat domov, existuje šťastie, ale ho nepoznáme, aj by sme ho poznali, ale si ho nevieme vážiť, formuje a utvára nás to, čo milujeme, hlupáci a šikovní ľudia sú neškodní, najnebezpečnejší sú poloblázni a polmudrci, hriech a hanba nezostanú skryté, humor je jedným z prvkov génia, hypotézy sú uspávanky, ktorými učitelia tíšia svojich žiakov, chcete sa zbaviť pravdy? zahlušte ju! chyby robia človeka sympatickým, iba ten si zaslúži slobodu a lásku, kto si ju vie udržať, jazyk sa nerád uvoľňuje, ak má odhaliť dlho zamlčované tajomstvo, je lepšie dúfať ako zúfať, je lepšie robiť tú najmenšiu vec na svete, než premárniť pol hodiny, je šťastím spoznať v mladosti prednosti staroby, a takým istým šťastím je v starobe udržať si prednosti mladosti, je to smutná služba vyburcovať niekoho z jeho najmilšieho sna, jeden z najväčších omylov je, keď si mladé hlavy myslia, že stratia originalitu, keď uznajú pravdy, ktoré uznal už dakto pred nimi, jediné áno vás zaväzuje veľmi veľa znášať, jedine príroda vie, čo chce, jedným slovom, bol to originál a z celej tej originality stal sa takým istým bláznom ako iní, každá vec má niekoľko príčin, každé desaťročie človeka má svoje vlastné šťastie, nádeje a vyhliadky, každé riešenie problému je nový problém, každú techniku oživí len duch, každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno povedať niekoľko rozumných slov, každý človek je do tej miery obmedzený, že chce druhého vychovávať na svoj obraz, každý počuje iba to čomu rozumie, každý sa naučí len to, čo sa dokáže naučiť, kde je veľa svetla, tam je jasný tieň, kde prestáva myšlienka, začína sa fráza, keby deti dorastali ďalej, ako sa prejavujú, mali by sme samých géniov, keby nebolo spomienok, človek by nevedel, že raz bol i šťastný, keby s deťmi neboli nijaké starosti, kam by sme dospeli? keby sa všetky opice začali nudiť, stali by sa ľuďmi, keby sme mali študovať všetky zákony, nemali by sme skoro žiadny čas ich prekračovať, keď môže srdce prijať dobro slobodne, vždy sa cíti lepšie, ako keď mu vnucuje, keď sa mýlim, môže to každý poznať, keď luhám, tak nie, keď sa najviac chce, tak to najmenej ide, keď sa pochopí, čo je dôležité, prestanú reči, keď si žiadaš rozumnú odpoveď, musíš položiť rozumnú otázku, keď ťa milujem, čo ťa po tom, kiež spoznám, čo v najhlbšom vnútri udržiava svet pohromade, kiežby si každý denne opakoval: svojim priateľom môžeš prospieť iba tak, ak im ponecháš radosti a ich šťastie znásobíš tým, že sa mu budeš tešiť vedno s nimi, a keď znepokojujúca náruživosť sužuje vnútro ich duše, keď ho drví žiaľ, môžeš im poskytnúť kvapku úľavy, koľko plodov vydá i to najmenšie políčko, keď vieme, ako ho obrábať, konverzácia vyžaduje znalosti, mlčanie kultúru, krása je všade vítaným hosťom, krása je vyjadrením tajomných prírodných zákonov, ktoré by nám bez nej zostali navždy skryté, krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela, kríž v živote nás najlepšie učí ceniť si požehnané chvíle, kto chce vyslovovať pochybnosti, nech neučí, kto chce učiť, nech podáva niečo hotové, kto nebozkáva, je ako mŕtvy, kto nedokáže obdivovať, je hlupák, kto nemá rád víno, ženy a spev, ten zostáva bláznom po celý svoj život, kto neočakáva milión čitateľov, nemal by napísať ani riadok, kto nepočuje hlas poézie, je barbar, nech je to ktokoľvek, kto nepozná cudzie jazyky, nevie nič o svojom vlastnom, kto nepozná svoju vlasť, nemá nijakú mieru pre iné krajiny, kto nič nerobí, má vždy veľa pomáhačov, príroda nepozná prestávky vo svojom vývine a trestá každú nečinnosť, kto rád vydáva peniaze na nutné veci? každý by bol spokojný, keby to nutné mohol mať, pane bože, zadarmo, kto sa sám sebe nedokáže vysmiať, nepatrí medzi najlepších, kto už nemiluje a nerobí chyby, nech sa dá pochovať, kto veľa prehrá, má pred sebou výhru, ktorá vláda je najlepšia? tá, ktorá nás učí, ako si máme vládnuť sami, ktorá žena má dobrého muža, tej to vidno na tvári, ku všetkému čo je veľké, prvým krokom je odvaha, láska chodí mnohými cestami, vernosť len jednou, láska je ideálna, manželstvo je reálne, pliesť si reálne s ideálnym nikdy nezostáva nepotrestaným, láska je tá, ktorá ostáva stále, či jej všetko dávame alebo všetko odopierame, láska je tým najkrajším svetlom, láska k pravde sa prejavuje tým, že všade sa snaží nájsť dobro, láska nemá iba páliť, ale aj hriať, lebo práve tam, kde pojmy chýbajú, v čas príhodný možno slovo uplatniť, len človek dokáže, čo je nemožné, len čo začíname hovoriť, začíname sa mýliť, len lumpi sú skromní - dobrí sa zo svojho činu radujú, len okamih rozhoduje o živote človeka, len príroda vie, čo chce,,, nikdy nežartuje a nikdy nerobí chyby, tie robí len človek, len ten si zaslúži slobodu a život, kto si ich denno-denne musí vždy odznova dobývať, len tí ľudia nerobia chyby, ktorí sa nikdy nepokúsili robiť niečo, čo stojí za to, len zriedkavé potešenie môže mať pre ľudí cenu, ani deti, ani dospelí nevedia oceniť dobrotu, ktorá sa im dostáva denne, lepšie je byť smutný s láskou, ako veselý bez nej, ľudí sa bojí len ten, kto ich nepozná,
Slovenský jazyk
Anglický jazyk
Ukrajinčina (ukrajinský jazyk)