ak neporazíte seba, budete porazení sebou, ak skúmame všetky veľké pravdy, nakoniec zistíme, že sú jednoduché a ľahko pochopiteľné, pokiaľ nie, nejde o veľké pravdy, maznajte svoje vízie a svoje sny, ako by to bol deti vašej duše, náznaky cieľov, ktorých nakoniec dosiahnete, úsilie sa prejaví iba vtedy, keď sa človek odmietne vzdať sa, žít bez cieľov je ako ísť na výlet a nevedieť kde, abrahám pre nás je najvýznamnejšou osobou dejín, gréckych i nemeckých, bez neho by sa nestalo to, čo sa stalo, advokáti zločincov sú zriedka natoľko umelci, aby krásnu hrozivosť činu obrátili v prospech jeho pôvodcu, ak nechce človek patriť k davu, stačí, aby prestal byť voči sebe pohodlný, akonáhle sa človek rozhodne uzavrieť aj tomu najlepšiemu protiargumentu, je to znamenie silného charakteru, teda príležitostnou vôľou k hlúpostiam, beda tým, ktorí nepoznajú nič vyššie ako svoj súcit! cez hudbu majú vášne rozkoš zo seba samých, čím vyššie vzlietneme, tým menších nás vidia tí, ktorí nevedia lietať, človek je najviac trestaný za svoje cnosti, človek má vždy niečo dôležitejšie na práci, ako sa ženiť, človek najlepšie urobí, keď sa nenarodí, keď sa už narodí, mal by čo najrýchlejšie opustiť tento svet, človek nechová nenávisť, pokiaľ si niekoho necení, ale až potom, keď si ho cení rovnako ako seba alebo viac, človek si nezlomí nohu vtedy, keď v živote s námahou stúpa nahor, ale vtedy, keď si všetko začne uľahčovať a hľadať najpohodlnejšiu cestu, človek, ktorý len trochu ovláda cudziu reč, má z nej viac pôžitku ako ten, kto ju ovláda dokonale, človeka možno definovať schopnosťou sľubovať, čo je to šťastie? pocit toho, že je prekonávaný odpor, čo ma trápi nie je to, že ste ma oklamali, ale to, že odteraz vám už nemôžem veriť, čo sa robí z lásky, robí sa vždy mimo dobra a zla, čo v človeku je, sa začne prezradzovať, až keď slabne jeho talent, diabol má tú najširšiu vyhliadku na boha, a preto sa od neho drží tak ďaleko, diabol, ako najstarší priateľ poznania, divoch je vyliečením človeka z kultúry, duša, ktorá vie, že je milovaná avšak sama nemiluje, prezrádza svoju usadeninu, čo je v nej najhlbšie, vyplaví sa na povrch, ešte nikdy neexistoval človek, ku ktorému by sa menej hodilo slovo skľúčený, geniálny človek sa nedá zniesť, pokiaľ nemá ku genialite ešte aspoň dvoje: vďačnosť a čistotnosť, história je zbierka mravoučných báchoriek alebo zmes rozprávaní a slávnostných žvástov, hovorí sklamaný: čakal som ohlas a počul som len chválu, ideš k ženám? nezabudni na bič! je to aj naše dielo, buďme naň hrdý, je veľmi decentné, že boh sa učil grécky, keď sa chcel stať spisovateľom, a tiež, že sa to nenaučil lepšie, jeden hľadá pôrodnú babu pre svoje myšlienky a druhý niekoho, komu by pomohol, tak vzniká dobrý rozhovor, každý má práve toľko márnomyseľnosti, koľko mu chýba rozumu, keby manželia spolu nežili, bolo by viac šťastných manželstiev, keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba, keď je hlava dutá, pracovitosťou sa veľa získať nedá, keď má žena pekné nohy, žiadame ju o ruku, keď nazrieš do priepasti, aj ona nazrie do teba, keď podrobíme svoje vedomie drezúre, pobozká nás vždy, keď nás bude hrýzť, keď sa dlho dívaš do priepasti, začne sa priepasť dívať do teba, keď sa pozrieš do priepasti, priepasť sa pozrie do teba, keď si človek postaví dom, vždy zbadá, že sa pritom priučil niečomu, čo mal rozhodne vedieť prv, než začal stavať, keď si musíme o niekom zmeniť mienku, potom mu nepohodlie, ktoré nám spôsobil, tvrdo spočítame, keď zamilovaný odhalí, že jeho láska je opätovaná, mal by vlastne nad svojou milovanou bytosťou vytriezvieť, ako? ona je taká skromná, že miluje dokonca teba? alebo taká hlúpa? kristus je anarchista, ktorý mal úspech, toť vše, kto bojuje s netvorom, musí dbať na to, aby sa ním sám nestal, kto dosiahne svoj ideál, ten ho práve tým prekročí, kto pre svoju dobrú povesť ešte nikdy neobetoval seba? ktoré dieťa by nemalo príčinu plakať nad svojimi rodičmi? láska k jednému človeku je barbarstvom, lebo jestvuje na úkor všetkých ostatných, láska nie je slepá, hoci aj býva oslepená ohňom, ktorý sama vyvoláva, ľudská duša sa podobá na letokruhy stromu, manželstvo je obdobie ľudského života, keď je žena šťastná a muž ženatý, manželstvo je obyčajne také cenné ako tí, ktorých spája - obyčajne teda nestojí za nič, morálka je štábny inštinkt u jednotlivca, musíme prekonať kresťanstvo ako morálku otrokov nesamostatných ľudí, aby sme urobili miesto nadčloveku, mužovo blaho sa volá: ja chcem, ženino blaho sa volá: on chce, myšlienka na samovraždu je silný útešný prostriedok, človek s ňou prežije hociktorú zlú noc, na našich školách niet ani stopy po učení sa mysleniu, na niektorých pracoviskách venujú medziľudským vzťahom toľko času, že stratia vzťah k práci, najlepším spôsobom, ako začať každý deň, je pri prebudení myslieť na to, či dnes môžeme spraviť radosť aspoň jednému človeku, najpresnejšími znameniami doby sú štýl a duch listov, najskôr si treba položiť otázku: veríš, že sa s touto ženou budeš až do staroby dobre zabávať? všetko ostatné v manželstve je prechodné, ale väčšinu času zaberajú rozhovory, najväčšie myšlienky sú najväčšími udalosťami, nakoniec človek miluje svoju túžbu, a nie to vytúžené, národ je okľukou prírody, ako sa dostať k šiestim - siedmim veľkým mužom, nebezpečenstvo reči pre duchovnú slobodu tkvie v tom, že každé slovo j e vlastne predsudkom, nie láska k ľuďom ale bezmocnosť ich lásky k ľuďom bráni dnes kresťanom nás – upaľovať, nie nedostatok lásky, ale nedostatok priateľstva zaviňuje nešťastné manželstvo, nie to, že si ma oklamal, ale to, že ti už neverím, mnou otriaslo, niet hrdinských dôb, sú len hrdinskí jednotlivci, originálni duchovia sa nevyznačujú tým, že vidia niečo nové, ale staré a všetkými poznané vidia v novom svetle, počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! nadčlovek je zmyslom zeme! človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou, pomätenosť je u jednotlivcov vzácnosťou, ale u skupín, strán, národov a časov poriadkom, potešenie prináša len polovičné vzdelanie, pozeráte dohora, ak túžite po povznesení, ja pozerám nadol, lebo povznesený som, kto z vás sa dokáže smiať a zároveň byť povznesený? poznanie by nás lákalo oveľa menej, keby na ceste k nemu nebolo treba prekonávať toľko hanby, pracovitosťou sa nedá veľa vynútiť, keď je hlava tupá, pravý muž chce dve veci - nebezpečenstvo a hru, preto chce ženu, najnebezpečnejšiu hračku, pre priemerného je priemernosť šťastím, predierajú sa k vrcholu ako zvery, potiaci sa ako hlúpi, zabudli im povedať, že cestou môžu obdivovať krásu krajiny, prekážka je stimulom vôli k moci, presvedčenia sú nebezpečnejší nepriatelia pravdy ako klamstvá, presvedčenie je viera, že na istom stupni poznania sme našli definitívnu pravdu, prvou objaviteľkou je najčastejšie celkom obyčajná a bezduchá náhoda, rok treba mlčať, aby sa človek odnaučil tárať a naučil sa hovoriť, rovnaké afekty sú u mužov a žien predsa len odlišné tempom, preto si muž a ženba neustále nerozumejú, smelosť, ktorá útočí, ubíja ešte aj smrť, keď vraví: bol toto život? dobre! ešte raz!, strach klame a ty mu veríš, strašidelné zážitky vnucujú otázku, či ten, kto ich prežíva, nie je niečím strašidelný, svet vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať, šialenstvo sa u indivídua objavuje zriedka, ale v skupinách, národoch a epochách je pravidlom, ten, kto má dôvod na svoj život, vydrží takmer všetko, tento mysliteľ nepotrebuje nikoho, aby s ním polemizoval, polemizuje sám so sebou, to nech je vašou cťou, vždy väčšmi milovať, ako ste milovaní a nikdy nebyť tými druhými, to som spravil ja – hovorí moja pamäť, to som nemohol urobiť ja – hovorí moja hrdosť a zostáva neoblomná, nakoniec – pamäť ustúpi, to, čo ma nezničí, to ma podporí, učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí,