Citáty

byť zemou, nepritiahol by som hocikoho, celý život môžeš blúdiť po správnej ceste, cintorín, ó, kamene, premeňte sa znovu na ľudí! citáty sú figové listy duchovnej nahoty, cítim sa zbytočný ako krídlo anjela v prázdnom nebi, ctihodný človek je ten, o ktorom sa vie pomerne málo, cynik zomiera otrávený vlastným dielom, no celý život prežije v agónii, čajový rituál japoncov, obdivuhodná trpezlivosť ľudí, ktorí sa dve hodiny krútia okolo jednej šálky s teplou vodou, čas nezastavíš, vieš viacej ako pytagoras a napriek tomu nemusíš zmaturovať, často nás až tma naučí vážiť si svetlo, čím viac sa vzďaľujeme od zeme, tým je nám zimšie, aj keď sa približujeme k slnku, čítam nekrológ – chvalabohu, ešte nie vlastný, človek je vyspelé zviera, oblieka sa do kože iných zvierat, človek si našiel veľa priateľov medzi zvieratami, hlavne medzi tými, ktoré mu nechutia, čo môže ľudí väčšmi zblížiť ako ťarcha toho istého jarma? daj byrokratovi krídla, hneď poletí do kancelárie, daj nám krídla, pane! zem je plná krásy, nič sa nesmie pošliapať, dav vyhadzuje čiapky do vzduchu, všeobecné nadšenie a možnosť prísť k lepšej čiapke, denne šliapeme po zemi, ktorá nás živí, detí upokojíš cukríkmi, starcov – oným svetom, diabli sú napokon tiež božská hmota, ktorá sa vymkla spod kontroly, diabli, boh toleruje opozíciu, ale nasadí jej rohy, dialóg obmedzený na výmenu citosloviec, dnes je pondelok, je dosť pravdepodobné, že zajtra bude utorok, do autobusu sa zvyčajne nevmestia práve tí, ktorí si chcú kúpiť lístky, do pasce falošnej jari spadlo už toľko naivných snežienok, dohodli sme sa, že nebeské slzy sa budú volať dážď, dokonalé šťastie spočíva v absolútnom nedostatku ideálov, dokonalý raj, tí, čo odmietajú šťastie, sú prísne potrestaní, dokonca aj v pohľade snehuliaka som vyčítal túžbu po večnosti, doktorova rada: schudni a zmocnieš, drezúra, zvieratá musíme biť alebo podplácať cukrom, aby sme ich prinútili robiť ľudské pohyby, dúha, aké krásne je svetlo v rozklade, duša ženy je ako kniha, musí byť veľmi dobrá, aby si ju čítal aj druhý raz, dvojnásobná radosť, lakomec počíta peniaze pred zrkadlom, ekológia dáva za pravdu vlkom, ešte donedávna bola večnosť taká mladá! evolúcia? obliekli sme sa do šiat a prišli sme o srsť, začali sme nosiť čiapky a prišli sme o vlasy, vymysleli sme počítače a čert vie, o čo ešte prídeme, existuje druhý svet? umrieme a uvidíme, existuje istý druh večnosti, žiaľ anorganickej, existuje poézia vecí, ktoré sa nám páčia, bez toho, aby nám niečo hovorili, existujú odpovede, ktoré vyvolávajú popáleniny tretieho stupňa, existujú povznášajúce momenty, keď nám smrť prichodí dvojnásobne smutná, filozof sa v každom obchode spýta iba na ducha a hmotu, filozofia? som si istý len svojimi pochybnosťami, geniálna myšlienka nemá politickú hodnotu, pokým si ju neosvojí dav, had mal pravdu, kde nie je láska, tam nemôže byť raj, história budúceho storočia je biela kniha, ale krv, ktorá ju zafarbí, už teraz vrie v žilách, história, čo bolo, bolo, ba aj čo nebolo, bolo, hľadaj, ani včela nenájde med na každom kvete, hlučná nečinnosť, provizórna večnosť, hlupák, ktorý začne pochybovať o vlastnej dokonalosti, začne byť sympatický, hlúposť má nižšiu hustotu ako múdrosť, preto je vždy nad ňou, hlúposť, podobne ako zápach tchora, sa ľahko môže stať zbraňou, hoci mýliť sa je ľudské, nerobte z chýb dôkaz vašej ľudskosti, hospodárske krízy rozšírili rad jedlých húb, hostia, počkám, kým sa vyzujú a potom poviem, že sa nemuseli, hrdinstvo zajaca, ktorý vyplašený mačkou prevalí psa, hriech je ako morská voda, čím viac ju piješ, tým si smädnejší, hviezdy môžeš pozorovať aj cez kľúčovú dierku, volá sa to perspektíva, hyena nás nechce zožrať, to znamená, že sme živí, chcem rásť, aj keď blesky udierajú do najvyšších stromov, chcem sa dať zabalzamovať, nie že by som veril v posmrtný život, chcem urobiť radosť archeológom, chválili by sme pracovitosť včiel, keby med nebol sladký? iba slabí hovoria o spravodlivosti, ideálom každého muža je zarobiť viac, ako je schopná minúť jeho žena, imbecilita: vlastnosť niektorých mozgov nedať sa nakaziť nejakou myšlienkou, impériá padli oveľa ťažie, než si to predstavujú niektorí režiséri, istý čas som žil v srdci jednej ženy, to vám bola tlačenica! je čas, aby som skončil návštevu, aj mne sa už začalo zívať, je dosť možné, že obchodníci možno nerozumeli maliarstvu, ale ich peniaze domohli k jeho rozkvetu, je obmedzený, ale jeho nerozvážnosť nepozná medze, je prirodzené, že sa mi otáčajú chrbtom, veď sú to moji ochrancovia, je to ignorant, ignoruje ma, je umenie písať každý deň a nestať sa novinárom, je umením žiariť a nezhorieť, je v nás niečo z bláznovstva fakírov, ktorí spievajúc kráčajú po klincoch, jeho nároky vzrastali úmerne rýchlosti, s ktorou sa učil rátať, jeho poézia je ako spev delfínov, nie každé ucho je schopné ju počuť, jeho poézia je vysušená ako múmia, možno preto odoláva času, jeho verše boli až nudne dokonalé, jelene zhadzujú parohy raz za rok, niektorí muži častejšie, jeseň, inflácia listov, jestvuje kritika kritiky, ktorá je tiež z času na čas kritizovaná, jestvujú púšte s piesočnými oázami, jún, ako krásne spievajú topole, keď sa vzpierajú vetru, k niektorým ideálom sa musíš znížiť, k veľkoleposti končiarov prispievajú aj hlboké údolia, kanárik obklopený mačkami začne veriť v dobrodenie klietky, každú chvíľu v sebe zacítim zviera, spútané opratami výchovy, každý inteligentný veriaci má chvíle pochybnosti, každý nech sa smeje podľa stavu svojho chrupu, každý rok nevšímavo prežívame deň vlastnej smrti, každý spisovateľ svojím spôsobom prispieva k odlesneniu planéty, keby dákovia nemali vysoké hory, aj oni by stavali pyramídy, keby na jeho pohrebe plakali len dlžníci, aj tak bude dosť žiaľu, keď archeológovia nájdu nejaký poklad, najväčšiu radosť má minister financií, keď budú sudcovia robiť aj katov, tresty budú oveľa miernejšie, keď cítiš, že klesáš na dno, nerozprávaj o vzájomnej pomoci, keď desať čitateľov zíva, nebudem sa už zaujímať o názor erudovaných kritikov,