ľudstvo sa skoro celé skladá z mŕtvych, veď ako je len málo živých v porovnaní s tými, ktorí už dožili, maličkosti zaberajú v živote veľké miesto, mám radšej omyly nadšenca, než ľahostajnosť mudrca, máme lieky, ktoré spôsobujú, že ženy hovoria, ale žiaden nato, aby mlčali, medzi inteligenciou a bolesťou je taký úzky vzťah, že práve najinteligentnejšie bytosti sú schopné najväčšmi trpieť, medzi zločinom a nevinou je iba hrúbka opečiatkovaného listu papiera, milenci, ktorí sa veľmi tuho milujú, nepopisujú svoje šťastie, mladí ľudia úprimne vyzdvihujú tých, ktorí ich pochvália, mladosť a krása sú vernými sprievodcami básnikov, mnohým ľuďom stačí porozprávať jedinú rozprávku, aby zabudli na všetky trápenia, mravy sú súhrnom predsudkov spoločenstva, múdri ľudia merajú svoje túžby krátkosťou života, musíme nielen pracovať, ale aj snívať, nielen konať, ale aj veriť, muži potrebujú v láske tvary a farby, chcú obrazy, ženy chcú len pocity, ony lepšie ľúbia ako my: poslepiačky, na bláznovi najviac desí rozum, na mladosti je krásne to, že môže obdivovať bez toho, aby chápala, na mnohé javy nás upozornia také nepatrné znamenia, že nám hneď uniknú, na tomto svete naším najistejším rozptýlením sú nepokoj a utrpenie, na určitom stupni vojenskej organizácie kam sa naše vzory, európania, už takmer dostali, niet rozdielu medzi najschopnejším a najhlúpejším vojvodcom, lebo ani jeden nevyhovuje, náboženstvo preukázalo veľkú službu láske, že ju vyhlásilo za hriech, nádej je vytrvalá, najčudnejšia zo všetkých sexuálnych úchyliek je cudnosť, najlepšia veta je najkratšia, najušľachtilejšie duše ustavične trápi vznešený nepokoj, najväčším pokladom celého ľudstva je človek sám, najvzácnejšia odvaha je odvaha myslieť, nebýva zvykom milovať to, čo vlastníme, nečakajme, aby sa ten, koho ľúbime, podobal nášmu ideálu, ale naopak – ideál prispôsobme k tomu, koho ľúbime, nemohúcnosť boha je nekonečná, nemožno nájsť pokoj, ktorý by bol nezlučiteľný s potrebami života, nevinnosť je najčastejšie šťastím, a nie cnosťou, nežiadajte od spravodlivosti, aby bola spravodlivá, nepotrebuje to, pretože sama je spravodlivosťou, nič nepokazí priznanie tak ako ľútosť, nie filozofiou sa udržiavajú ministerstvá, nie ten je majster, kto veľa robí, ale ten, kto robí dobre, nikdy nemrhajme hnevom! nikdy nepožičiavajte knihy, pretože nikto nikdy ich nevráti, jediné knihy, ktoré mám v knižnici, sú knihy, ktoré mi požičali iní ľudia, nikdy nesmieme strácať čas tým, že budeme márne žialiť za minulosťou ani tým, že sa budeme sťažovať na zmeny, ktoré nás znepokojujú, pretože zmena je pravou podstatou života, oceniť múdrosť sa nezhoduje s povahou nevedomcov, okrem krásy niet nič pravdivého na svete, optimizmus je najpríjemnejšia forma odvahy, pekná tvár je kliatbou nebies, poctivosť a jemnosť sú dve cnosti, ktoré je oveľa ľahšie zachovávať, ak nežijeme v biede, ale v ničom nemáme nedostatok, pochybujme aj o pochybnosti, pokiaľ bude základom spoločnosti bezprávie, bude aj úlohou zákonov, aby ho bránili a udržovali, povýš prírodu na svoju roveň a celý vesmír nech je pre teba len odrazom tvojej hrdinskej duše, práve v prirodzenosti ľudskej je rozumne myslieť a nelogicky konať, pravý príbytok bohov na tomto svete je duša cnostných ľudí, pre veľké city nie je bezpodmienečne potrebné úplné pochopenie, predelom nášho duchovného vývinu je chvíľa, keď bolesti nahradí hlboký a pokojný smútok duše poslušnej veľkému učeniu prírody, premýšľajúce duše roznecuje vznešená zvedavosť, priemerný človek, ktorý nevie, čo má urobiť so svojím životom, chce druhý, ktorý bude trvať večne, proti najnezmyselnejším a najsmiešnejším námietkam býva najmenej námietok, prudké vášne so svojimi obeťami nielen zmietajú, ale ich aj vedú, skutočný mudrc necíti ani nenávisť, ani pochopenie, sme večné deti a neprestajne sa ženieme za novými hračkami, spravodlivosť je potvrdenie zavedeného bezprávia, spravodlivosť je schválenie ustanovených nespravodlivostí, srdce sa zmýli práve tak ako rozum, staré predsudky sú menej škodlivé ako nové, lebo čas ich používaním vyhladil a sú takmer neškodné, starosti sú veľkým rozptýlením, svätá matka božia, ktorá si počala bez hriechu, udeľ mi milosť hrešiť bez počatia, štát je ako ľudské telo, nie všetky funkcie, ktoré vykonáva, sú vznešené, tajomstvom šťastia je žiť bez ilúzií, tak ako egypťania zbožňovali krokodíly, ktoré ich zožrali, tak aj my zbožňujeme automobily, ktoré nás zrazia a zabijú, telo ženy sa živí pohladením, ako včela nektárom kvetov, ten kto si protirečí, má viac šancí povedať občas pravdu ako druhý, ak je pravda na svete, ten, koho premôžu, je vzbúrenec, víťazi nikdy nie sú vzbúrenci, ten, kto mudruje, nikdy nebude lietať, to, čo ľudia nazývajú civilizáciou, to je terajší stav mravov, a to, čo nazývajú barbarstvom, to sú predchádzajúce stavy, treba poľutovať bohatých: ich bohatstvo ich obklopuje, ale neprenikne ich, treba sa nechať unášať prúdom, len hlupáci sa mu stavajú na odpor a iba blázni ho predbiehajú, učenec je neznesiteľný čudák, ktorý v zásade študuje všetko a uverejňuje to, čo nikoho nezaujíma, umelec má milovať život a ukazovať, že život je krásny, bez neho by sme o tom pochybovali, utrpeniu vďačíme za všetko, čo je v nás dobré, za všetko, čo dodáva životu cenu, vďačíme mu za súcit, vďačíme mu za odvahu, vďačíme mu za všetky cnosti, v každom civilizovanom štáte je bohatstvo svätá vec, v demokraciách je to jediná svätá vec, v každom umení umelec zobrazuje len svoju vlastnú dušu, v ľudskej spoločnosti rovnako ako v prírode sa premeny dejú znútra, v nebi sa nedá zostať naveky, v povahe človeka je logicky myslieť a nelogicky konať, v spomienkach si občas urobte poriadok: vymeťte zbytočné, spáľte chmúrne, oprášte príjemné a vyleštite radostné zážitky svojej minulosti, v temnote, v ktorej sa ocitáme, vedec naráža na múr, nevedomec však ostáva pokojne uprostred izby, v živote treba počítať s náhodou, v konečnom dôsledku náhoda je boh, vášne sú nepriateľkami odpočinku, ale bez nich by nebolo na tomto svete ani vynálezov, ani umenia, veda je neomylná, ale vedci sa stále mýlia, vedomie povinnosti dodáva človeku ohromnú silu, veľké pravdy človek nikdy neobjaví bez námahy a práce, vieru považujem za najcennejší majetok na tomto svete, vízie filozofov vždy podnietili aktívnych ľudí, ktorí sa pustili do realizácie snov, všetci dobrí autori vyznaní počínajúc svätým augustínom sú napriek všetkému tak trochu zaľúbení do svojich hriechov, všetci v sebe nosíme svojho dona quijota a svojho sancha, počúvame ich a i keď dáme za pravdu sanchovi, náš obdiv patrí donovi quijotovi, všetko spočíva na forme a medzi zločinom a nevinou je iba hrúbka opečiatkovaného papiera, všetko, čo už dožilo, je nevyhnutnou potravou pre nový život, - vychovávateľ má naučiť chcieť, všetky utópie, zdanlivo najnevinnejšie, v skutočnosti pôsobia škodlivo, majú totiž schopnosť vzbudzovať v ľuďoch nechuť k skutočnosti, výchova, ktorá nepestuje vôľu, kazí dušu, vytýkame ľuďom, že rozprávajú o sebe, ale to je téma, ktorú ovládajú najlepšie, vzbúrenec je ten, koho premôžu, vzrušenie vo všednom živote je ako svetlo na tmavej ceste, zákon vo svojej majestátnej spravodlivosti zakazuje bohatým rovnako, ako chudobným spať pod mostami, žobrať na ulici a kradnúť chlieb, zem je ako ženy, chce, aby sme voči nej neboli ani ostýchaví, ani brutálni,