všetky múdrosti Valeriu Butulescu
môžeš polemizovať s osobou, ktorá ťa nepočúva? áno, s podmienkou, že jej krátko odpovieš vtedy, keď sa nadýchne, mŕtvi sú slobodní, ohrada cintorína je pre živých, mučeníci napĺňajú víťazstvo smútkom, nešťastie iných zatieňuje naše vlastné šťastie, múdrosť človeka nebýva vždy priamo úmerná objemu jeho knižnice, múdrosť, podobne ako jelenie parohy, je nepohodlná ozdoba, múdry je skromný, pozná veľkosť nepoznaného, musíš byť naozaj nahý, keď sa obliekaš do zásluh iných, myslel som si, že matuzalem bol slávny doktor, mytológia, sova celý deň prespí a predsa je pokladajú za múdreho vtáka, na brehoch veľkých jazier tiež rastú smutné vŕby, na ceste hodnôt sú filtre, ktoré prepustia len to najmenšie, na dedine snívať znamená leňošiť, na jeseň bociany odlietajú, no deti sa rodia ďalej, na konci niektorých kníh autori uvádzajú zoznam použitej literatúry aby sa ospravedlnili, na rozdiel od ľudí sa tráva nemôže sama kosiť, na rozdiel od šiat je pravda o to zaujímavejšia, o čo je dohúžvanejšia, na tretie volanie mi múza odvetila ako čašníčka: hneď prídem, najčastejšie stúpame vysoko len preto, aby sme sa mohli pozerať zhora alebo aby nás mohli vidieť zdola, najlepší pes je zlý pes, najlepšie si rozumie hluchý maliar so slepým hudobníkom, najlepšie uchová tajomstvo strach z následkov, najprv musíš spoznať utrpenie, aby si zistil, čo je to útecha, najradšej rozprávame o tom, čo sme mohli urobiť, tak ako rybári o tom, čo všetko im ušlo, najskôr asi musel byť peniaz, až potom sa objavili hodnotní ľudia, najťažšie je prinútiť ľudí myslieť, alebo nemyslieť, najťažším bremenom je nevedomosť, ale ten, kto ju nesie, ju necíti, najviac sa chváli so svojou skromnosťou, nakoniec ho skrátili o hlavu, hoci s tou zhrešil najmenej, namyslený ako ruža z centrálneho parku, nanebovstúpenie, znie to ako povýšenie, napísal báseň o svitaní, ale pochybujem, že by niekedy tak zavčasu vstal, narodiť sa, neexistuje väčšie nešťastie, iba ak nenarodiť sa, nasrdene som sa spýtal čašníka, kde je lyžica, odpovedal mi, že ju držím v ruke, z čoho som usúdil, že zákazník nemá vždy pravdu, navštíviť všetky múzeá sveta a pamätať si len cenu vstupeniek, navzájom sa oslepujú pochodňami, ale noc zostáva nocou, neber do úvahy názor zajaca, pokým ťa obdivujú levy, nebo je sklamanie, každý predmet vyhodený nahor sa rýchlo vráti späť, nebojím sa pádu, je mi však ľúto tých, na ktorých spadnem, nebojím sa v noci na cintoríne, bojím sa cez deň na štadióne, nebuďme nevšímaví k tým, čo sú v tieni, diamanty sa dobývajú v tých najtemnejších miestach, nebyť diabla, dobro by si všetko podmanilo, nebýva zvykom, aby mal človek aj peniaze, aj osobnosť, nečítali voltaira, počuli však o ňom, a preto sa považujú za neobyčajne vzdelaných, nedostatok transparentnosti? čo keby ste si ešte raz utreli okuliare? nechápem dve veci: nedôveru k mladým ľuďom a lacným liekom, nechci slnko len pre seba, ostatní zostanú potme, nechcite od slnka, aby vám vysvetľovalo tajomstvo noci, nemá kedy zbohatnúť, pracuje, nemysli si, že nepriateľ ťa obdivuje, on len hľadá citlivé miesto, nenávidím spánok, prespal som celé éry, a koľko ešte prespím,