keď hlúposti narastú krídla, zatiahne sa nebo, keď hmota stratí vnútornú energiu, stane sa pevnou, keď chceš študovať močiare, musíš sa do nich zahĺbiť, keď chceš, aby ťa všetci zdravili, povedala mucha, stačí, ak si sadneš na riaditeľov klobúk, keď iní klesajú na dno, tebe sa zdá, že stúpaš, keď ľudia zomierajú od smiechu, aj to je tragédia, keď nemám odvahu odmietnuť, stávam sa štedrým, keď opisuješ slnko, nezačínaj jeho škvrnami, keď padajú krúpy, nelamentuj ani nehromži, radšej sa schovaj pod strechu, keď počul, že zaplatí vlastnou hlavou, potešil sa, nedúfal, že z toho tak ľahko vyviazne, keď sa pretrhla niť, bábka sa zrútila, to bolo jej prvé nezávislé gesto, keď sa ženy pokúšajú o sebakritiku, nájdu si okúzľujúce nedostatky, keď smrť mešká, nehovor pred ňou o dochvíľnosti, keď ste sa ma pri narodení nepýtali na môj názor, nechajte ma zomrieť ako ja chcem, keď ťa príroda obdarí silou, odvaha príde sama, keď upadneme do dezilúzií, začneme sa utešovať myšlienkou, že sme smrteľní, keď vlk otvorí papuľu, nepočítaj mu zuby, keď vykonáš dobrý skutok, nemusíš si vždy zachovať čisté ruky, kedysi sa zvieratá s ľuďmi rozprávali, teraz mlčia, presvedčené o zbytočnosti dialógu, klamár neverí nikomu, kočiša postihlo nešťastie, jeho koňovi narástli v noci krídla, kolísavosť života nás baví len v kolíske, koľkí faraóni by sa nazdali, že sa z pyramíd dostanú rovno do britského múzea? koľko drám sa niekedy skrýva za slovom pokoj, kone škriabu, a my sa nazdávame, že nám dávajú za pravdu, kone zvíťazili v mnohých bitkách, ale z histórie aj tak nič nepochopili, kopať studne je povznášajúcejšie než stavať pyramídy, krása je kvet múdrosť je kameň, krásnej kokete je súdené nevydať sa, napriek tomu, že ju všetci chcú, kritici vidia hudbu a počujú maľbu, kto je to samovrah? vlastný kat alebo vlastná obeť? kto nepozná hory, žasne nad veľkosťou vŕšku, ktože? jedna obrovská päta menom achiles, kult práce, pokus o vytvorenie nového náboženstva, lopata ako posvätný predmet, kultúra je mojím jediným náboženstvom, preto sa pri každom vstupe do kníhkupectva prežehnám, kúpil by som si pustý ostrov, najradšej niekde v centre mesta, kupujem iba drahé knihy, cena ma núti ich čítať, kvety sa netrhajú, kvety sa obdivujú, kým nie je klietka dobre zatvorená, budem levovi pritakávať, láska je ako hadí jed, buď lieči alebo zabíja, láska prekoná každú prekážku, rozum diktuje a inštinkt velí, láska, predchodcom každého plodu bol kvet, lekári majú čo robiť, ak chcú zmierniť optimizmus bláznov, len čo otvorím oči, už som indiskrétny, lenivosť je zrejme veľmi únavná, leňosi odpočívajú najviac, lenivý talent je škodlivejší ako cenzúra, lepšie je neveriť v nejakú ideu ako veriť a nevedieť prečo, letná noc, slávik sa mi zdá byť trochu rozladený, lokomotíva si zriedka všíma želanie posledného vagóna, ľudia majú k sebe stále bližšie, najmä v autobusoch, ľudia sa našťastie neriadia zákonmi geometrie, sú si rovní bez toho, aby boli rovnakí, ľudia, čím sú jemnocitnejší, tým lepšie sa dajú ovládať, mačky majú chvosty, aby mali deti radosť, majetok niektorých je väčší ako číslo, do ktorého vedia napočítať, majme trpezlivosť, ani kvety neplačú počas sucha, mám v sebe niečo z dôstojnosti trávy, ktorá odmieta rásť na ceste, mám veľa odvahy, ale bojím sa ju využiť, máme niečo spoločné s jablkami, len čo dozrejeme, musíme odpadnúť, mapa impéria vyzerala ako list, po každej bitke odtrhnutý z iného stromu, márnotratný syn sa vrátil, niečo si doma zabudol, masívna zlatá socha, nazvaná bieda, medzi dvomi dovolenkami si potrebujem oddýchnuť, medzi nami a zemou je dočasne vrstva trávy, medzi počtom dôverčivých a počtom podvodníkov existuje dokonalá ekologická rovnováha, mierni sa v rozlete, čím viac sa približuješ k slnku, tým viac sa vzďaľuješ od ľudí, mladým nikto nerozumie, svetom vládne morálka starcov, mlčali sme, báli sme sa o svoje zuby, ktoré sa nám aj tak začali kývať, mlčia, ale aké hlučné sú ich myšlienky, mnemotechnika je geniálna, slovo „shop“ ti hocikedy pripomenie chopina, ba dokonca schopenhauera, mnohí nepriatelia sú, rovnako ako mikróby, neporaziteľní vďaka svojej malosti, mnohí opustia záchranný čln, keď zbadajú, k akej pevnine pláva, mnohí sa nazdávajú, že prišli na svet omylom a čakajú, aby ich zavolali späť, mnohí sa nazdávajú, že slnko zapadá len preto, aby nerušilo ich spánok, mnohí si zaväzujú oči len preto, aby sa mohli sťažovať, že je tma, mnohí zomreli, kým ľudia pochopili, že v lese rastú aj jedovaté huby, moje prechodné bydlisko: zem, moje stádo s jedinou ovcou, moji rodáci vkladajú do mňa nádej, už sa nevedia dočkať môjho múzea, aby im konečne vyasfaltovali dedinu, možno opitého jazdca, ktorý stratil koňa, považovať za pešiaka? môj nos sa domnieva, že sa celý deň pozerám len naň, môžeš byť hrdý, podupali ťa kone so zlatými podkovami, môžeš byť inteligentný, ale nemusíš mať vždy pravdu, môžeš polemizovať s osobou, ktorá ťa nepočúva? áno, s podmienkou, že jej krátko odpovieš vtedy, keď sa nadýchne, mŕtvi sú slobodní, ohrada cintorína je pre živých, mučeníci napĺňajú víťazstvo smútkom, nešťastie iných zatieňuje naše vlastné šťastie, múdrosť človeka nebýva vždy priamo úmerná objemu jeho knižnice, múdrosť, podobne ako jelenie parohy, je nepohodlná ozdoba, múdry je skromný, pozná veľkosť nepoznaného, musíš byť naozaj nahý, keď sa obliekaš do zásluh iných, myslel som si, že matuzalem bol slávny doktor, mytológia, sova celý deň prespí a predsa je pokladajú za múdreho vtáka, na brehoch veľkých jazier tiež rastú smutné vŕby, na ceste hodnôt sú filtre, ktoré prepustia len to najmenšie, na dedine snívať znamená leňošiť, na jeseň bociany odlietajú, no deti sa rodia ďalej, na konci niektorých kníh autori uvádzajú zoznam použitej literatúry aby sa ospravedlnili, na rozdiel od ľudí sa tráva nemôže sama kosiť, na rozdiel od šiat je pravda o to zaujímavejšia, o čo je dohúžvanejšia, na tretie volanie mi múza odvetila ako čašníčka: hneď prídem, najčastejšie stúpame vysoko len preto, aby sme sa mohli pozerať zhora alebo aby nás mohli vidieť zdola,