úcta k človeku, láska k blížnemu má byť konštruktívnou silou a nie iba filantropickou slabosťou, umenie je tvorenie, tvorenie pochádzajúce z ľudských rúk, z ľudského srdca a ducha, tvorenie novej veci, ktorá sa priraďuje k ostatnému súčtu života a sveta, umierajúci človek je medzi žijúcimi sám, je vôbec veľa osamote, v človeku býva rozpor medzi jeho vnútorným a vonkajším osudom, v ľudskom dosahu niet myšlienky alebo veci, ktorú by človek nedokázal zneužiť, ktorú by nedokázal pokaziť, väčšina ľudí si zasluhuje lepšie životné podmienky, vyhýbať sa utrpeniu je rozumné, prospešné a niekedy aj veľmi zbabelé, ba niekedy je to takmer samovražda, vysoká mienka o sebe, nízka o iných - a hľa! hlupák sa osmelil a stáva sa dravcom! z dvoch rôznych mienok víťazí vždy skôr tá hlučnejšia, za čo iné sa môže lož vydávať, ak nie za pravdu, a hlúposť, ak nie za rozum? aby mohli byť oči plné obrazu, musí ním byť najprv plné srdce, aj na spálenisku si niekto vie prihrievať svoju polievočku, ale len ľudská hlúposť úplne nekladie základy dejín, anonym: človek má svoju česť, pod svojím menom by som to nebol napísal, byť mladým vie každé teľa, ale vedieť starnúť, to, je kumšt, celý život sa odohráva medzi tým, čo chceme a čo musíme, čas je sila života, čím je kto mocnejší, tým má viac nepriateľov, človek sa nikdy nezbaví toho, o čom mlčí, čo nemôžeš urobiť sám, prekaz to aspoň tomu druhému, dejiny nie sú len dejinami pokroku , veľkých činov a veľkých ľudí , ale tiež ľudskej hlúposti, devätnáste storočie vynašlo ešte niečo nespútanejšie ako paru a elektrinu, totiž dejiny, disciplína nie je na to, aby sputnávala slobodu, ale aby jej umožňovala vzniknúť, dve zásady: zásada náboženská: kto nie je so mnou, je proti mne, zásada politická: kto nie je so mnou, je lump! fantázia, to nie je predstavovať si, čím by veci mohli byť, ale urobiť to z nich, fráza je iba klamstvom zo zvyku, hovoríme láska, ale on je to zástup citov, že ich v tom húfe ani nemôžeme rozoznať, humor je najdemokratickejší z ľudských zvykov, humor je soľ zeme, kto je ním dobre presolený , uchová sa dlho čerstvý, humor je soľou zeme a kto je ním dobre posolený, uchová sa dlho čerstvý, humor je zbraň chudobných, chcel by som raz v živote napísať knihu, ktorá by bola taká dobrá a silná, že by upútala človeka postihnutého zápalom okostnice, i ľudia sú len súhrnom svojich vlastných stôp, iba malí ľudia sa bijú o prestíž, veľkí ju majú, isteže, začať sebou, ale pri sebe neskončiť! jednou z najväčších civilizačných pohrôm je učený hlupák, keď nemám čo robiť, pracujem, kritizovať znamená usvedčovať autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel, len malí ľudia sa boja o prestíž, veľkí ju majú, ľudia pochybujú o tom, čo vravíte, ale veria tomu, čo robíte, ľudia premýšľajú skôr pod tlakom nutnosti, než čistej potreby, mať fantáziu neznamená len predstavovať si, čím by veci mohli byť, ale aj urobiť to z nich, mlaď sa zvyčajne rozhliada ako nepriateľ – čo by mohla zrovnať so zemou, mladá generácia má pocit, že s ňou prichádza lepší svet, stará garda má pocit, že s ňou ten lepší svet odchádza, mlčiaci neznamená múdry, zásuvky sú zamknuté, aj keď sú prázdne, najjednoduchšie a najťažšie je povedať čistú pravdu, najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy, najmocnejšou vodnou energiou na svete sú ženské slzy, naša reč je múdra: zásadne rozlišuje medzi "som presvedčený" a "presvedčil som sa", nech je požehnané počasie, lebo je vecou ľudí, ktorí si nemajú čo povedať, nemôžeme mať radi toho, komu sa nemôžeme zasmiať, neudržateľnými pomermi sa obyčajne nazývajú veci, ktoré trvajú veľmi dlho, neústupným treba byť len vo veciach veľkých a nerobiť si svet a život malými, nezáleží na tom, že vôl je vôl, chyba je, ak sa z neho robí lev, nie je nič , čo by si nezaslúžilo záujem a pohľad, nie je pravda, že ženy porušujú tajomstvo, ale je pravda, že ho odovzdávajú neporušené ďalej, pričom mu nechávajú peľ a krásu, nijaké "my" ma nespasí, ak som nedal "ja" aspoň cibuľu, ako almužnu,,, "ja" je zároveň slovo vedomia, i slovo činu, nikdy sa človek nemýli tak radikálne, ako keď niečo konštatuje sám o sebe, nosíš v sebe priveľa slabostí, keď ich nemôžeš úplne premôcť, aspoň im nedovoľ, aby získali prevahu, osobnosť sa buduje z určitého jedinečného súladu a nesúladu s ostatným svetom, otrok: všeličo by som dokázal, len keby mi to niekto rozkázal, papuča: ja nešťastná! byť ustavične spolu s tou druhou, s tou ochechulou, s tou hlúpou bačkorou! nebyť jej, mohla by som dostať do páru niečo lepšie, pokým ľudia budú hercami a herci ľuďmi, bude divadlo, povedala štenica – a čo, ja viem všetko o ľuďoch! ja by som vám mohla rozprávať veci! pravá láska je stav, v ktorom človek cíti potrebu byť neustále s milovanou bytosťou, predstavte si to ticho, keby ľudia vraveli len to, čo vedia, príroda je dielom vesmíru, umenie však dielom človeka, skúsenosť je dobrá škola, ale školné je príliš vysoké, skutočným zdrojom poznania je omyl, slovo sa ujme skôr než myšlienka a má aj väčší vplyv na verejnosť,,, omyl, hlúposť, alebo klamstvo sa nezačínajú myšlienkou, ale slovom, stádo oviec: aspoň sa ten vlk nažerie, keď sa nebudeme brániť, staroba je parazit vlastnej mladosti, starý zákon má pravdu: niekedy padajú hrady púhym krikom, ale púhym krikom sa nedá postaviť nič, svet bude zlý, pokiaľ nebudú ľudia veriť ľuďom, tam, kde prestáva byť láska dobrodružstvom, stáva sa trápením, učený hlupák je hotová pohroma, umenie je krásna pravda, nie však krásna lož, umenie je utvárané z ľudských rúk, ľudského srdca a ducha, vládnuť sa dá len mužom, nie papuliam, vojna je hrozná, ale hroznejšie je otroctvo, zodpovedný politik musí triezvo vystúpiť proti nezdravým a neuskutočniteľným snom, život je pestrý, ale nedokonalý, ak nemá čítanie vplyv na váš život, konanie a myslenie, vtedy je škoda čítať, ak sa bojíte samoty, nežeňte sa! ak v prvom dejstve visí na stene puška, musí vystreliť v poslednom, čas je najväčšia sila života, človek je to, v čo verí, človek rád hovorí o svojich chorobách a pritom je to to najnezaujímavejšie v jeho živote, deti sú posvätné a čisté, my sami môžeme klesnúť akokoľvek hlboko, ale ich vždy máme obklopovať atmosférou priliehavou ich detstvu, dúfam, že budem študentom až do konca života, ešte aj tie hodinky, ktoré stoja, ukazujú v určitom momente presný čas, hniloba zožiera trávu, hrdza železo, lož zasa dušu, keď má herec peniaze, neposiela listy, ale telegramy, keď miluješ, objavuješ v sebe toľké bohatstvo, toľkú nehu a toľko citu, až je ti na neuverenie, že si schopný toľkej lásky, keď slnko žiari, aj na pohrebe je veselo, ľahostajnosť je ochromenie duše, predčasná smrť, láska je ako cigareta, dohorí a zapáli sa iná! láska je buď pozostatok, to zdegenerovalo kedysi veľké, alebo je časť toho, čo sa v budúcnosti rozvinie v niečo veľkolepé, v prítomnosti však nevyhovuje, láska je neobyčajný, závažný dôvod, ktorý ospravedlní všetko, len dve činnosti na svete sú úplne zbytočné - práce lupienkovou pílkou a fotografovanie,