všetkého sa človek nasýti, aj samého spánku a lásky, základom charakteru je sila vôle, žiaľu sa človek rýchlo nasýti, aj majster tesár sa utne, ak máš reč premyslenú, ľahko nájdeš slová, ak nebeháš, kým si zdravý, budeš behať, keď ochorieš, žiadny liek ti nenahradí pohyb, ak sa dobre darí tvojim nohám, chrbtici a bruchu, viac ti už nemôže pridať ani bohatstvo kráľov, ak stroskotá svet a zrúti sa, zasiahnu trosky toho, kto nepozná bázeň, básnici chcú alebo pomáhať, alebo zabaviť, básnici majú byť ľudia ako ostatní, ani bohovia, ani predavači kníh, bledá smrť rovnako klope na chatrče chudobných i paláce kráľov, blesky bičujú končiare hôr, bohatstvo, ktoré si nahromadil, môže alebo vládnuť, alebo slúžiť, s bohatstvom rastú starosti, s chudobou sa nezmenšujú, bohatý je ten, kto je múdry, budú ho mať radi, len čo umrie, cestou smrti raz musí ísť každý, cnosť rodičov je veľké veno, cudzia koza má plnšie vemeno, susedova krava viac dojí, človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád, čo bráni hovoriť pravdu s úsmevom? dbaj, aby si si aj v časoch zlých zachoval pokojnú myseľ, deň zaháňa deň a luna, čo dorastie, znovu mizne, desaťkrát opakované začne sa páčiť, desaťkrát opakovaná báseň sa bude páčiť- aj po desiate sa bude páčiť, dravým orlom sa nikdy holúbätká nenarodia, hľaď zachovať kľudnú myseľ aj v nešťastí! hlúpi, vyhýbajúc sa chybám, do opačných upadajú, hnev je krátke šialenstvo, hudba je liekom utrápenej duše, chce sa vyhnúť zemi, a preto lieta v oblakoch, chcete žiť dobre? kto by nechcel? chodiac okolo močidla, nevyhneš sa nádche, chudobný nie je ten, komu stačí, keď má, čo potrebuje, iba boháč si môžu dovoliť byť hlúpymi, je miera vo veciach, sú predsa pevné hranice, ktoré musí právo dodržať a nesmie prekročiť, vo veciach je miera a sú určité hranice, ktorých sa právo musí držať a rešpektovať ich, je príjemné brať z veľkej kopy, je sladké a čestné zomrieť za vlasť, je sladké byť bláznom v pravý čas, k podstate veci, in medias res, každý rok, ktorý uplynie, odnáša so sebou svoju korisť, keď čokoľvek vykladáš, buď stručný, keď horí susedov dom, ide aj o tvoje veci, keď je teraz zle, nebude aj v budúcnosti, nie je tak zle, aby nebolo aj lepšie, koho by plné čaše neurobili výrečným? kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne, kôň nech ma nesie a vladár nech ma živí, kto je skupáň? blázon a hlupák, kto niečo chce, musí chcieť aj prostriedky, kto veľa chce, tomu veľa chýba, je dobre, keď boh dá človeku to, čo postačí sporivej ruke, kto žije v strachu, nebude podľa mňa nikdy slobodný, kusy roztrhaného básnika sa ešte vždy poznajú, lakomec má len umieranie dlhšie, nie život, lakomec vždy trpí, lebo o tvoju vec ide, keď horí susedov dom, maliari a básnici mali vždy rovnaké právo odvážiť sa na všetko, málo potrebuje k šťastiu, komu na prostom stole skvie sa soľnička z čias jeho rodičov, manželka s veľkým venom mužovi vládne, manželstvo je spojenie muža a ženy a spoluúčasť v celom živote, zdieľanie božského aj ľudského zákona, milo prekvapí čas, s ktorým si už nerátal, mladú dušu často odstraší od nerestí potupa druhých, mnohé dobrá sľubujú roky budúce a mnohé unášajú so sebou roky minulé, mnohé je dovolené hlupákom a básnikom, množenie peňazí plodí starosti, múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie, múza dala grékom nadanie hovoriť zaokrúhlenou rečou, muž neústupný v spravodlivej veci nedá sa odtrhnúť od svojho pevného presvedčenia a rozhodnutia ani zúrivosťou spoluobčanov dožadujúcich sa toho, čo je zlé, ani hrozivou tvárou tyrana, muža hodného chvály múza pri živote drží, my aj všetko, čo nám patrí, náležíme smrti, na všetkých čaká rovnaká noc, raz musíme ísť cestou smrti, nádoba dlho uchováva vôňu, ktorou nasiakla, keď bola nová- nauč sa dobre znášať veľké šťastie, nazhromaždený majetok alebo vládne, alebo slúži, nebojoval som bez slávy, neexistuje nič, čo by malo iba príjemné stránky, nejestvuje dokonalé šťastie, nemožno byť šťastným v každom ohľade, nenávidím nízky dav a bočím od neho, nepýtaj sa, čo bude zajtra, nezabúdaj, čo o kom a komu hovoríš, nič nie je dokonale šťastné, nič nie je krásne zo všetkých strán, nič nie je lepšie nad život bez manželstva, nie je každému človeku dané navštíviť korint, noc ženie deň a deň noc, nosiť sovy do atén, ó, krásna dcéra, než matka krajšia, ó, napodobňovatelia, stádo otrokov, ó, občania, občania, pre vás je prvoradé zháňať peniaze, až po nich je na rade cnosť, občania, najprv si musíte nahrabať peňazí, cnosť až po peniazoch príde, odváž sa byť múdrym! opovrhuj rozkošami, rozkoš, vykúpená bolesťou, škodí, pamätaj, keď cesta života je strmá, pokojnú si zachovaj myseľ, peniaze budú slúžiť alebo rozkazovať, po sedle túži lenivý býk a žrebec zasa chcel by orať, pokolenie našich rodičov, horšie než dedov, splodilo nás ešte horších a čoskoro my splodíme potomstvo ešte skazenejšie, potajomky, ako strom postupom času, rastie klebeta, prázdny žalúdok zriedka pohrdne prostým jedlom, prečo sa smelo vrháme za mnohým, keď život je krátky? prekážky v nás vyburcujú vlohy, ktoré by za priaznivých okolností zostali v nás driemať, prchké plemeno básnikov,