starostlivo si uchovávajme rodné listy, môžeme nimi kedykoľvek zdôvodniť svoju existenciu, sťažuje sa môj vlastný tieň, že mu bránim vidieť slnko, storoční, postrach dôchodkových poistení, strach ochromuje, na útek treba riadny kus odvahy, strach z tmy neznamená vždy túžbu po svetle, stratil som sa, stále narážam na ideály iných, strhol som katovi masku, bol celý uplakaný, strom šťastia, jeho plody sa neráňajú kameňmi, stromy sa zhovárajú s vetrom, pokúšam sa to preložiť, stúpil som iba na jednu nohu a všetci bosí začali nariekať, stvorenie sveta, kvalitatívna zmena chaosu, stvoriť svet za šesť dní a potom celú večnosť uvažovať o jeho nedokonalosti, sú dva druhy manželiek: nudné a iných, sú dva druhy trestov, trest smrti a trest života, sú ľudia, s ktorými nemôžeš súhlasiť, ani keď majú úplnú pravdu, sú situácie, keď žiť znamená byť neopatrný, sú verše, pod ktorými horí papier, tak veľmi chcú byť vytesané do kameňa, súmrak, nebo skrvavie, keď slnko klesne na úroveň našich zrakov, surrealistický dvor, kde pes mňauká a mačka brechá, sýty upír sa môže stať čestným darcom krvi, šesť miliárd robinsonov na ostrove zem, škoda, že dinosaury vyhynuli, z ich kože by sa dalo urobiť toľko vecí,,, škoda, že v škole života si nemôžeš zopakovať ročník, šťastní sú tí, čo zomrú v spánku, nikdy sa nedozvedia, že umreli, študentská, kto neopakuje, opakuje, táto hora zostane aj po mojej smrti horou, táto kukučka sa rozhodla sama vychovať mláďa za všeobecného pohoršenia ostatných kukučiek, technický pokrok nám zabezpečuje čoraz dokonalejšiu smrť, ten obraz ho stál príliš veľa, preto sa neodváži povedať, že sa mu nepáči, ten, kto príliš váha s odpoveďou, riskuje, že zabudne otázku, ten, kto zablúdi, objaví nové cesty, tento pastier chcel vstúpiť na nebesia aj s ovcami, teraz už viem, kto je to veriteľ, je to človek, ktorý verí, že mu zaplatia, tí, čo unikli z pekla, si ľahko zmýlia očistec s rajom, tieto stránky, čierna skrinka môjho krátkeho letu, tisíc rokov sa písalo husacím perom, husi majú veľkú zásluhu na šírení kultúry, tohto človeka, rovnako ako olejomaľby, treba vnímať z odstupu, toľko zbytočných bleskov kvôli obyčajnému dažďu, toto bahno mi nie je ľahostajné, je súčasťou mojej vlasti, tretie miesto, prvé dve neboli udelené pre nedostatok financií, trikrát vyčasujem sloveso pracovať a musím si oddýchnuť, tučniak, vták, ktorý dokáže prežiť aj medzi ľadovcami, ale ani nelieta, ani nespieva, túžba neumiera, nanajvýš sa splní, tých, čo vidia samé pekné veci, zväčša považujeme za slepých, udrela posledná hodina? predstavte si, že som sa nezobudil, umenie nie je ako chodenie po horách, vyhýbaj sa vyznačeným cestám, úplná čistota vedie k priehľadnosti, musel som sa zašpiniť, aby som sa zviditeľnil, úprimný človek je i ľahkoverný, uši závidia očiam, lebo majú viečka, uvarený zemiak môže svoju historickú misiu považovať za ukončenú, už nemáme politických väzňov v psychiatrických ústavoch, dnes môže ísť do politiky každý, bez ohľadu na jeho duševné zdravie, v deň výplaty sa usmievajú aj pesimisti, v jeho pokoji vidím iba klamnú skromnosť ľadovcov, v malých dušiach sa skrýva veľká nenávisť, v miniatúrach hasím svoj smäd po maxime, v porovnaní s večnosťou vesmíru je každá sláva len drevený kríž, v tme dobré spôsoby nevidno, vari všetko, čo nie je obyčajné, je neobyčajné? vášeň, s ktorou ničíme bývalé idoly, neschopné naďalej robiť zázraky, vďaka dejepisu obdivujeme bonaparteho krvavý romantizmus, a vďaka filmovým groteskám milujeme odporné myši, večer je ránom noci, večnosť, presýpacie hodiny bez piesku, vedel som že život je drahý, v nemocnici som pochopil, že smrť je drahšia, vek ich zvýhodňuje? nechajte, však my ich dobehneme, veľkí či malí, všetci žijeme z milosti slnka, veľkodušný človek vyroní slzu aj nad hrobom nepriateľa, veľký hlad, aj kuchári schudli, veľmi mi pomohol v nešťastí, požičal mi niekoľko sĺz, verím v kompatibilitu ľudského ducha, som si istý, že mám na svete milióny priateľov, ktorých nepoznám, vesmír je nekonečný, každý má právo pokladať sa za jeho stred, veža v pise: ak chceš byť slávnym, musíš sa nakloniť, videl som riaditeľa na strome, každý lístok sa triasol pod ťarchou zodpovednosti, vidím hory hrdze, železná doba sa ešte neskončila, vidíš skaly, niekoľko čajok a vlny a myslíš si, že si porozumel moru, vietor živí oheň, chvály bláznovstvo, vo dne myslel na peniaze a v noci sníval o tom istom, voda napreduje, kamene zostávajú, vodopád: aký veľkolepý môže byť niekedy pád, vôňa ruže nás núti zabudnúť na bodnutie, vraciame sa smutní z každého pohrebu s výnimkou toho, z ktorého sa už nevrátime, vrchol protikladu: bezmedznosť našich ambícií voči našej organickej krehkosti, všemocnosť urobila z leva zviera púšte, všetci chcú byť pri kormidle, veslovať nechce nikto, všetko je doplnkom ničoho, vtáci sa boja strašiakov, pretože si ich mýlia s ľuďmi, vták sa odpútal od zeme, odteraz bude zajatcom neba, vták, ktorý sa ešte nenaučil lietať, nevie, čo je sloboda, vyhradzujem si všetky práva nad myšlienkami, ktoré mi nikdy neprišli na um, východu slnka sa teší všetko živé, kohúty najhlučnejšie, výchova: keď dáš niekomu život, daj mu aj návod na použitie, vykoľajená električka sa považuje za nezávislú, výnimoční ľudia sú vždy v menšine, vypadol mi zub práve vo chvíli, keď som si začal namýšľať, že som nesmrteľný, vypracoval sa na prvého sólistu v chóre mlčania, vždy túžime po inom ročnom období, z blázna sa nesmej, v ruke má stále granát, z diablových pazúrov som sa vyšmykol, ako sa však vymaniť z objatí anjela? z kolien rovno na kolená šťastia, z lásky neumierame, rodíme sa, z plynutia času sa radujú len úžerníci,