všetky múdrosti deti
najkrajšie deti sú naše, najdôležitejšou podmienkou toho, aby sa v dieťati vyvinula láska k životu, je pre neho to, aby bolo s ľuďmi, ktorí milujú život, najdôležitejšia vec, ktorú môže urobiť otec pre svoje deti, je ľúbiť ich mamu, muži sú len deti vyššieho vzrastu, muži sú deťmi, preto veria rozprávkam, akými sú mužmi, muž, ktorý neostal dieťaťom, bol dieťaťom, z ktorého nikdy nevyrastie muž, môže byť niečo zvrátenejšie, ako hovoriť deťom o inom svete, keď sotva prišli na tento svet? milovať sa učí dieťa iba tým, že je milované, milovať sa dieťa učí iba tým, že je milované, matkino srdce je učebňou dieťaťa, matka vždy miluje svoje dieťa viac ako otec, vie, že je jej, on sa to iba domnieva, matka nikdy nemyslí len na seba, matka vždy myslí aj na svoje deti, materská je najtvrdšia práca na svete, matky by mali dostávať poriadnu výplatu za to, že sa 24 hodín starajú o svoje deti, ľud je taký ako dieťa: musí všetko rozbiť, aby sa pozrelo, čo je vo vnútri, len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu, preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozofov kameňujú, len deti vedia, čo hľadajú, láska je súrodencom smrti a obe potom deti múdrosti života, láska je dieťaťom večnosti, stiera spomienky na počiatok a zbavuje strachu pred koncom, kým sa snažíme deti poučiť o všetkých životných záhadách, deti nás učia, čo vlastne znamená život, ku kariére sa pritúliť nedá, k deťom áno, aj k partnerovi, kto dal život dieťaťu, stáva sa jeho dlžníkom, koľko ciest na tomto svete je cestami sĺz a utrpenia? koľko morí na tomto svete sú morami smútku? koľko matiek už dlho žije opustených, čakajú a čakajú ešte dnes? koľko ľudí ešte nemá slobodu a toľko po nej túži? koľko detí ide večer spať a pre hlad nemôžu zaspať? koľko snov sa za nocí úpenlivo pýta: kedy tomu bude pre nás koniec? môžeš to zmeniť? keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou, keď všetko zatemnila kríza, deti svetla zapália hviezdy, keď chcú mať rodičia čestné deti, musia byť sami čestní, keď deti nerobia nič, robia neplechu, keď deti dospejú, sú postihnuté všetkými tými nedokonalosťami, ktorým sa posmievali, keď deti dobre vychovávame, musíme sa zmieriť s tým, že sa bez nás zaobídu, keď čítame správy učiteľov o našich deťoch, pociťujeme úľavu a dokonca šťastie, že nikto nikomu nepodáva správy o nás, keby každý vytiahol z detského domova jedno dieťa, mohli by detské domovy zrušiť, každým dieťaťom sa začína nový svet, každý vstupuje do života ako nováčik a deti sa nepoučia z hlúpostí svojich otcov, každý stupeň vzdelania sa začína detstvom, preto sa ten najvzdelanejší človek tak veľmi podobá dieťaťu, kamarátstvo medzi rodičmi a deťmi je riešenie, vyžadujúce si najmenšiu námahu, jedným z najlepších výchovných faktorov u detí je rozhovor, jediný rozdiel medzi dospelým a dieťaťom je cena jeho hračky, je zaujímavé, že z generácie na generáciu sú deti stále horšie a rodičia stále lepší, navyše zo stále horších detí vyrastajú stále lepší rodičia, je to paradoxné, ale iba deti ulice dokážu najrýchlejšie pochopiť zákony džungle, je nebezpečné popliesť si deti s anjelmi, iba dieťa ľúbime preto, že je, dospelého ľúbime preto, čím je, chcú mať rodičia čestné deti, musia byť sami čestní, hovoriť deťom pravdu je riziko, čo ak ju raz použijú proti nám, hovorí sa, že deti, blázni a filozofi hovoria pravdu, preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozofov nechápu, hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí, existujú rodičia, ktorí sa pomstia na svojich deťoch za to, že ich od počiatku zle vychovávali, ešte smutnejšie ako starnutie je zostávať dieťaťom, ešte dobre, že existujú deti, bez nich by otcovia nemali komu rozprávať o svojich úspechoch v škole, dom bez detí je ako zvon bez srdca, dieťa šťasteny: má strýčka v amerike, svokru na pravde božej a zamestnanú manželku, dieťa si zaslúži najväčšiu úctu, dieťa sa usmieva, lebo sa mu stále usmievajú, dieťa je zviditeľnená láska, dieťa je knihou, z ktorej máme čítať a do ktorej máme písať, detský mozog je ako zapálená sviečka vystavená do vetra: jej plameň stále kolíše, detská láska sa riadi princípom: milujem, pretože som milovaný, zrelá láska sa riadi princípom: som milovaný, pretože milujem, nezrelá láska hovorí: milujem ťa, pretože ťa potrebujem, zrelá láska hovorí: potrebujem ťa, pretože ťa milujem, deti, ktoré nikto nemiluje, sa stanú dospelými, ktorí nikoho neľúbia, deti, keď dospejú, sú postihnuté všetkými tými nedokonalosťami, ktorým sa posmievali, deti sú malí tvorovia, ktorí sa nesmú správať tak, ako ich rodičia v ich veku, deti sú kvety, ktoré držia matkin život, deti potrebujú skôr vzor ako kritiku, deti potrebujú lásku - niekedy viac ako hračky a pomoc, deti posielame do školy, aby sa dozvedeli niečo o živote, a potom im to doma vytĺkame z hlavy, deti nerastú z chleba, ale z lásky, deti nepoznajú ani minulosť, ani budúcnosť a čo sa nám dospelým stáva zriedka, užívajú si prítomnosť, deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé, deti majú dostať také bohatstvo, o ktoré by neprišli, ani keby sa pri stroskotaní zachránili nahé, deti dneška sú nádejou zajtrajška, deti bijeme, aby boli múdrejšie, ak sa tak stane, bijeme ich práve preto, deti a hodinky nemôžeme stále naťahovať, niekedy ich treba nechať aj bežať, čo treba urobiť po páde? to čo robia deti: povzniesť sa, človek prestane byť dieťaťom vtedy, keď si uvedomí, že vyrozprávaním svojich starostí nedosiahne ich zlepšenie, čím viac svojim deťom dávame, tým menej od nich dostávame, často si myslíme, že iba my sa pozeráme na deti, ony však ešte oveľa viac a ostrejšie skúmajú nás, byť objektívny, používať svoj rozum, to je možné len vtedy, keď človek dospeje k pokore, keď sa zbaví snov o tom, že je vševedúci a všemohúci, snov, ktoré má dieťa, boh, ktorý miluje svoje dieťa, keď vidí, že niekto alebo niečo ho zasiahlo, má toľko fantázie, že vie pretvoriť zlo na dobro, nečinnosť na kontempláciu, bolestný výkrik na modlitbu, bolesť na úkon lásky, boh kresťanov je otec, ktorý pripisuje veľkú dôležitosť svojim jablkám, a veľmi malú svojim deťom, bocianov je tak málo, že deťom treba ponúknuť iné varianty vtákov, ktoré by ich priviedli na svet, áno, existujú len spoločenské drámy, len nemocné dieťa je niečo dramatického, a s drámou sa stretávame len u druhých, ale nikdy u seba, naše ja nie je nikdy dramatické, aký strašný by bol svet, keby sa ustavične nerodili deti, ktoré so sebou prinášajú povinnosť a možnosť dokonalosti, akí sme my, také budú naše deti,
Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Oqdsn cdsh ahiú, akáymnu yzsuáqziú z ehknynenu jzldňtiú.