všetky múdrosti rodina
život je plameň, ktorý vždy dohorí do konca a rozsvieti sa znovu, keď sa narodí dieťa, každé dieťa je do istej miery génius a každý génius je do istej miery dieťaťom, úplne statočne to každý myslí nakoniec len sám so sebou a nanajvýš ešte so svojimi deťmi, správaj sa k svojim rodičom tak, ako chceš, aby sa k tebe správali tvoje deti, deti miluj prísne a trestaj láskou, miluj otca dobrého, znášaj zlého, synu môj, požívaj med, lebo dobrý je a plást sladký je pre ústa tvoje, dieťa je naplnením života, jediná skutočná hodnota, čo po ňom zostane, deti môžu len žiť, dospelí musia zápasiť, naše túžby sú ako malé deti, ktoré stále prosia matku o niečo iné a nikdy nie sú spokojné, čím viac sa im dovoľuje, tým sú dotieravejšie, v deťoch sú uložené naše vlastné možnosti, váž si každého človeka, ale stokrát viac si váž deti a varuj sa, aby si neporušil ich detskú čistotu, všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom, asi nás pribúda takých, čo utekáme za prírodou ako vyľakané mláďa za mamou, smrť si z vás urobí balíček, pripraví si vás, odrazu je nežná a milosrdná, pretože vám vezme pamäť a fantáziu, príde za vami žena, deti a vy si vravíte: to sú zaujímavé osoby, nepoznám ich odniekiaľ? dieťa, ktoré sa popálilo, ohňu sa vyhýba až do druhého dňa, dospievanie je čas, keď sa človek čuduje, ako takí nemožní rodičia mohli mať také skvelé dieťa, škola je chrámom výchovy, a preto najviac nezbedností narobia deti v škole, chrabrosti odo mňa sa uč, synu, a poctivej práci, u druhých šťastie hľadaj, potomkovia oberú tvoje plody, syn môj, na kráľovskom dvore najdôležitejšie nie je vedieť hovoriť, ale vedieť mlčať, úspech je často dieťaťom odvahy, vezmi do úvahy poštovú známku, syn môj, zabezpečuje si úspech svojou schopnosťou držať sa jednej veci dovtedy, kým sa tam nedostane, matky si myslia, že ich chyby prenesené do duše detí sa zmenia na cnosti, a toto mnohí nazývajú materinskou láskou, kríza mileneckého vzťahu nastáva v okamihu, keď dostanete zálusk na dcéru svojej milenky, škola je zodpovedná za zle vychované deti, rodičom patrí zásluha za deti dobre vychované, mám peknú vilu, dve krásne zdravé deti, pôvabného a úspešného manžela, mám všetko čo chcem, iba jedno ma trápi: dá sa z toho uniknúť? aký je ideálny otec? to je ten, čo nepočuje, nevidí, nedáva rady, ale dáva peniaze, čo zostane z rodinného šťastia, keď nám manželka zakáže stretávať sa s priateľkou? niektoré deti sa správajú, akoby nemali rodičov, to preto, že niektorí rodičia sa správajú tak, akoby nemali deti, žena čakajúca na milenca je nedočkavejšia než žena, ktorá čaká svoje prvé dieťa, nech deti mojich nepriateľov žijú v prepychu, matky milujú svoje deti viac ako otcovia, pretože si môžu byť isté, že sú ich vlastné, tí, ktorí vychovávajú deti, by mali byť viac ctení ako tí, ktorí ich splodili, lebo rodičia im dali len život, vychovávatelia ich naučili umeniu žiť, z vyučovania sa nemá robiť hra, lebo učenie nie je pre deti hrou, je spojené s námahou a nutnosťou, ruský komunizmus je nemanželským dieťaťom karola marxa a kataríny veľkej, ľudia sa boja smrti, tak ako sa deti boja ísť do tmy, a práve tak, ako sa tento prirodzený strach zväčšuje v deťoch v rozprávkami, tak aj ten druhý, odvaha je dieťa nevedomosti, prečo plačeme nad tým čo nemáme ale neradujeme sa z toho čo mame, matky nepoznajú priestor, naozajstná matka vycíti všetko a vidí svoje dieťa od jedného pólu k druhému, možno, že niet zlých detí bez zlých matiek, nič tak neuzatvára dušu, ako pretvárka v lone rodiny, slzy starcov sú práve také strašné, ako slzy detí sú prirodzené, stôl je najistejším barometrom bohatstva v parížskych rodinách, vďačnosť je dlh, ktorý si deti nie vždy zaevidujú do inventára, keď som mal 20 rokov, myslel som si, že môj otec je idiot, keď som mal 30 rokov, sem-tam som si myslel, že má celkom pravdu, keď som mal 40 rokov, tak som si myslel, že to bol celkom múdry chlap, a keď som mal 50 rokov, povedal som si - keby tu bol a poradil mi! mám viac spomienok, ako keby som mal tisíc rokov, odporúčajte svojim deťom cnosť, tá jediná ich môže urobiť šťastnými, nie zlato, čo mám na srdci, musí von, a preto píšem, myšlienky sú ako stratení synovia, objavia sa vo chvíli, keď ich najmenej očakávate, ľudí mám rád, ale príroda je mi milšia, nevďačnosť je dcérou pýchy, človek je dieťaťom svojho diela, žiadny otec a matka nepovažujú svoje dieťa za škaredé, žiaľ v srdci je najúprimnejší až vtedy, ak v ohrození sú naše vlastné deti, žiadna rozlúčka na svete nepadne ťažšie, ako rozlúčka s mamou, ženy sa podobajú deťom, najviac lásky potrebujú vtedy, keď si ju najmenej zaslúžia, žena prenasleduje vždy nejakú dušu, či už je to duša muža, dieťaťa alebo psa, muži sa uspokoja s tým - prahnú po tele, želanie môže byť otcom myšlienky, nie však otcom dôkazov, zo zimných radovánok mám najradšej varené víno, znášame chyby svojich priateľov, prečo neznášame chyby svojich detí? zakaždým, keď nejaké dieťa povie, 'neverím na víly', niekde padne mŕtva malá víla, zábavy mužov, detí a iných živočíchov sú prevažne napodobeninou boja, z nemilovaných detí sa stanú dospelí, ktorí nemilujú, z čoho odvodzujete privilégium a moc rodičov, keď, hoci ste starý človek, robíte veci horšie, než vaše dieťa? výchova je vec rodinná, z rodiny vychádza a do nej sa spravidla vracia, výčitku si zaslúžia rodičia, ktorí nechcú prospieť deťom prísnou výchovou, všetci sú teraz niečím iným ako deťmi, všetci dospelí boli najprv deťmi, ale málokto si to pamätá, vrchol sebazaprenia je, keď matka pripustí, že aj iné matky majú pekné, chytré a dobré deti, vôbec netušíme, aká veľká je dôvera, ktorú nám dávajú deti a ako rýchlo sa premárni, veľa mužov miluje vo svojich synoch mladého muža, akým sa sami neodvážili byť, veda sa zrodila ako dcéra nudy a záhaľky, vášnivých ľudí treba viesť ako deti a chorých, márnymi nádejami, v určitom zmysle sa tajomstvo vtelenia opakuje v každej žene, každé dieťa, ktoré sa narodí, je boh, ktorý sa stal človekom, v sne mám niekoľko obľúbených autorov, ktorí v skutočnosti neexistujú, v rodine som menšina, mám právo na autonómiu?! v domácnostiach sa vydáva v prospech rodiny viac dobrej vôle, obetavosti a vytrvalej odvahy, ako sa ich v celej krajine vynaloží v službe národu, v deťoch sa odráža sila rodičov, v čase, keď si môžeme dovoliť mať deti, mávame už vnukov,