Citáty a múdrosti - príroda

všetky múdrosti príroda

od prírody máme život krátky, ale pamäť dobre prežitého života je večná, príroda dala na užívanie života akúsi pôžičku, ktorú veriteľ môže požadovať späť, kedy to uzná za vhodné, príroda je zdrojom práva, príroda nám dala krátky život, ale pamiatka na plodný a pracovitý život ostane večne, sama príroda nás vedie k tomu, aby sme mali v láske svojich potomkov, všetko, čo je podľa prírody, je hodné úcty, zo skúmania a pozorovania prírody vzniklo umenie, príroda je nesmierny individualista, všetkému čo vytvorí, dáva osobnosť, príroda je dielom vesmíru, umenie však dielom človeka, som jediný umelec, ktorý kopíruje prírodu, uprostred cesty nášho života som sa ocitol v tmavom lese, hore bez je v móde, aj duševne, radosť vidieť a chápať je najkrajší dar prírody, každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu, láska je v prírode všadeprítomná ako pohnútka, aj ako odmena, otcom bohatstva je ovládnutie prírody duchom a tajomstvom bohatstva nie je usilovnosť, ani šetrnosť, ale lepšia metóda a lepšie načasovanie, teda to, že sme schopní byť v správnom čase na správnom mieste, je rovnosť niečo iné ako popretie slobody, všetkého vyššieho, ba dokonca aj prírody? rovnosť znamená otroctvo, humor nevysychá, pretože pramení z hory plaču, peniaze nezmenia človeka, ak je niekto od prírody egoista či lakomec, peniaze iba vytiahnu tieto jeho vlastnosti na povrch, bez irónie by svet bol ako les bez vlakov, človek je podistým od prírody veľmi zlý, lebo každá neznáma radosť ho hlboko zarmucuje, povýš prírodu na svoju roveň a celý vesmír nech je pre teba len odrazom tvojej hrdinskej duše, predelom nášho duchovného vývinu je chvíľa, keď bolesti nahradí hlboký a pokojný smútok duše poslušnej veľkému učeniu prírody, v ľudskej spoločnosti rovnako ako v prírode sa premeny dejú znútra, najdôležitejšia úloha civilizácie, jej skutočný zmysel existencie, je ochrániť nás pred prírodou, nepravda je často pravda prevrátená hore nohami, rozkoš je prémia prírody za námahu s plodením a rodením, príroda je neúprosná a nemeniteľná, je jej jedno, či sú, alebo nie sú zrozumiteľné príčiny a úmysly jej konania, slová a činnosť nejdú dobre dovedna, pozri len na prírodu: tá je v ustavičnej činnosti, no mlčí! žena je to najkrajšie a najlepšie, čo nám mužom pre potešenie dala krásna matka príroda, človek sa vracia k prírode, žiaľ, v aute, láska k peniazom hory daňových únikov prenáša, nehádžme si brvná pod nohy, lebo sa pripravíme o lesy, útok na prírodu by sa mal posudzovať, ako útok na verejného činiteľa, volanie prírody je už volaním o pomoc, láska, ktorej cieľom je zachovanie rodu, patrí medzi najmocnejšie sily živej prírody, príroda chce byť zahalená tajomstvom, choroby neprídu na nás z jasného neba, ale sa vyvinú z našich každodenných hriechov proti prírode, keď ich počet prekročí istú hranicu, prepuknú nečakane a prudko, blesky bičujú končiare hôr, príroda sa vráti aj keď' ju vidlami vyženieš, vyháňaj prírodu vidlami, a predsa sa zakaždým vráti, lovecké psy sa ešte hrajú na dvore, ale zver im neujde, čo ako sa už ženie lesom, príroda nerobí skoky, ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách, oboje je v srdci človeka, v starých časoch príroda spôsobovala, že ľudia boli pokojamilovní a celý svet bol šťastný, potom človek nadobudol vedomosti a život sa stal zložitým, ľudstvo stratilo svoju nevinnosť, ľudia sa sťahovali do miest a začali písať knihy, tu vznikla všetka bieda a tu vytryskli slzy z očí filozofov, múdry muž sa vyhýba miestam, sieti zákonov a civilizácií, ukrýva sa v lone prírody, ďaleko od zlomyseľných úradníkov a neúspešných reformátorov sveta, tajná múdrosť spočíva v prostom putovaní po tichých cestách zeme, všetky veci v prírode pôsobia ticho, vznikajú a nič nevlastnia, plnia svoju úlohu a nič nepožadujú, všetky veci konajú svoje dielo, keď dosiahnu svoj rozkvet, vracajú sa k svojmu pôvodu, je to naplnenie osudu, večný zákon, a poznať zákon je múdrosť, keď január nie je pod snehom, beda poliam, lúkam a vrchom, na gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia, na malú maru sa valasi na lúky ťahajú, ak máš v marci lúku vytopenú, nič si z toho nerob, zaraduj sa senu, na svätého alojza posekaj lúku, neboj sa! deň petra a pavla príroda častuje búrkou, ale zem ožíva hríbmi, včely lietajú len do jakuba do hôr, na michala, či z hory a či z doly, zimný vetrík vstane, svätý teodor – mrazy lezú z hôr, príroda vyzbrojila ženu k láske a nie k násiliu, žena má vzbudzovať nehu a nie strach, má vládnuť láskaním a pôvabmi, avšak nesmie chcieť viac lásky, ako zvládne sama, sľubovať hory-doly a predávať dym, najmohutnejším a najvľúdnejším útočiskom je príroda, hoci nemôžeme čakať od prírody milosť, zato by sme ju ešte nemuseli nechávať na milosť a nemilosť, ani jeden zo zvukov prírody neruší večné mlčanie, ktoré zahaľuje svet, ak budete načúvať týmto zvukom, skôr alebo neskôr začujete ticho, trvá to dlho, kým človek dôverčivý od prírody sa zmieri s myšlienkou, že boh mu nakoniec nepomôže, človek má byť v prírode ako doma, nesmie v nej strašiť ako prízrak a má ju poznať, jed nadelila príroda plazom, silnejší tvorovia ho nemajú, nemôžem čakať milosť od prírody, vydobyť si ju - to je naša úloha, žena je najprijateľnejším omylom prírody, je to vzácna zhovievavosť prírody, že nás necháva tak dlho na žive, rozum je jediný dar, ktorý príroda pravdepodobne rozdelila spravodlivo, lebo nikto sa nesťažuje, že ho má málo, muži sú od prírody verné a sentimentálne zvieratá, ak sa zmenia na cynikov, je za tým vždy zlomené srdce, ľudská duša je ako les, ľahko v nej zablúdiš, celý štát je hore nohami, ale vraj nikto nie je padnutý na hlavu, hor sa do roboty, slováci! obráťte poháre hore dnom, všetko, čo stvorí človek, je v porovnaní s prírodou amatérske, človek je len trstina, najkrehkejšia v prírode, ale mysliaca trstina, či sa to človeku ľúbi alebo nie, je nástrojom prírody, nie je možné ísť proti prírode, je silnejšia ako ktokoľvek z ľudí, nepracujem vždy podľa prírody, ale vždy s prírodou, príroda vie o kráse viac ako všetci ľudia, príroda nás obdarila namyslenosťou, aby nás ušetrila bolestného poznania skutočnosti, že sme nedokonalí, manželstvo je výzva prírode na súboj, bolo by smutné keby sme museli priznať že zdokonaľovanie, ktoré je takmer neobmedzené, je prameňom ľudského nešťastia a že nás urobila tyranmi seba samých a prírody, nie je nič jemnejšie ako človek vo svojom prirodzenom stave, keď ho príroda stavia rovnako ďaleko od tuposti zvierat, aj od neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň inštinkt i rozum, aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho prirodzený súcit zdržuje, aby niekomu ubližoval bez príčiny, aj keď mu ublížili, pretože podľa zásady učenca locka "nemôže byť bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo",